Rusko vyšle v júli budúceho roka automatickú stanicu Luna-25 na Mesiac a v septembri bude nasledovať rusko-európska misia s robotickým vozíkom na Mars, oznámil v ruskej televízii šéf štátnej korporácie Roskosmos Dmitrij Rogozin.
Deväťmesačná misia ExoMars 2022 má na červenej planéte pátrať po dôkazoch existencie života v minulosti a súčasnosti, poznamenal na svojom webe list Izvestija.
Dlhodobý cieľ je základňa na Mesiaci
Rogozin tiež pripomenul, že štart automatickej medziplanetárnej stanice Luna-25 z nového ruského kozmodrómu Vostočnyj sa pôvodne plánoval na tento mesiac. No v auguste Roskosmos informoval o odklade na máj budúceho roka vzhľadom na potrebu dlhšej prípravy.
Rogozin teda v stredu (6. 10.) hovoril o ďalšom odklade projektu, ktorá má začať dlhodobý ruský „mesačný“ program, počítajúci s odberom vzoriek z povrchu Mesiaca a vo vzdialenejšej perspektíve aj s vybudovaním základne na Mesiaci v spolupráci s Čínou.
Pandémia skomplikovala plány
Roskosmos a Európska vesmírna agentúra (ESA) vlani v marci oznámili, že pre pandémiu odkladajú štart druhej etapy spoločnej misie ExoMars s vyslaním robotického vozidla na skúmanie červenej planéty o dva roky.
Pôvodne sa špeciálne robotické vozidlo malo k Marsu vydať vlani v lete. Nový termín štartu bol vybraný s ohľadom na balistické podmienky, ktoré umožňujú vypustenie aparátu zo Zeme k Marsu raz za dva roky v rámci dvoch krátkodobých časových úsekov, ktoré trvajú každý desať dní.
Vozidlo bude druhou etapou programu spoločného bádania európskych a ruských vedcov na červenej planéte. Prvá sa začala v marci 2016, keď sa k Marsu vydala družica Trace Gas Orbiter (TGO) s modulom Schiaparelli. Kým TGO sa po pol roku úspešne usadil na plánovanej obežnej dráhe, modul, ktorý mal vykonávať prieskum na povrchu, sa pri neúspešnom pristátí rozbil.
