Moldavsko je jedna z krajín, ktorú prehlbujúca sa energetická kríza zasiahla najsilnejšie. Vláda tam dokonca vyhlásila núdzový stav, lebo sa nedokázala dohodnúť s Ruskom na nových podmienkach dodávok zemného plynu.
Z Moskvy prichádzajú signály, že ide o politický ťah. Kišiňov sa totiž v uplynulom období približuje k Západu viac, ako by si Kremeľ prial. Téme sa venoval redaktor RTVS Michal Dzúrik.
Televízia, rozhlas, noviny, webové portály. Hlavnou témou snáď vo všetkých moldavských médiách je v týchto dňoch plyn. Krajina ho nemá dostatok, čo s blížiacou sa zimou nie sú dobré správy. Hlavný dodávateľ suroviny už občanov vyzval, aby menej kúrili. Priamo v metropole Kišiňov situáciu monitoruje aj reportér britskej BBC Steve Rosenberg.
„Som pred jednou z moldavských čerpacích staníc. Stoja tu v rade snáď až stovky áut s pohonom na zemný plyn. Niektorí šoféri čakajú už viac ako tri hodiny,“ informoval Rosenberg.
Ruský Gazprom je prakticky jediným dodávateľom zemného plynu do Moldavska. Krajine ponúkol predĺženie distribučnej zmluvy, no s vyššími poplatkami, čo vláda odmietla. Koncern preto zatiahol kohútik a Kišiňov v reakcii vyhlásil núdzový stav.
Napäté vzťahy
Kremľu podľa niektorých analytikov prekáža prílišné prozápadné smerovanie Moldavska, odkedy tam od vlaňajška ovládli prezidentský úrad aj parlament zástancovia bližších vzťahov s Európskou úniou.
Denník Financial Times dokonca píše, že samotný Gazprom podmienil výhodnejšie ceny plynu odstúpením Kišiňova od dohody o voľnom obchode s Bruselom. Komentátor Hospodárskych novín Ondřej Soukup však túto informáciu spochybňuje. Aj Rusko podľa neho vie, že niečo také žiadať nemôže.
„Ceny zemného plynu vyleteli úplne do nebies a Moldavsko, ako najchudobnejšia krajina v Európe, toto pocíti ešte podstatne horšie. Asi ťažko očakávať, že by Moldavsko zahodilo asociačnú dohodu s EÚ, ktorá okrem iného šialene znižuje clá a tiež znamená napríklad bezvízový styk,“ povedal Soukup pre Rádiožurnál na Rádiu Slovensko.
Moldavsko sa tento týždeň dohodlo na nákupe prvých kubíkov plynu od Poľska, čo obe strany označili za prelomový krok. Analytici však upozorňujú, že samotné Rusko má o obnovenie dodávok do krajiny záujem, keďže cez ňu zásobuje proruský separatistický región Podnestersko, tiahnuci sa pozdĺž moldavsko-ukrajinského pohraničia.
