Severoatlantická aliancia odobrala akreditáciu ôsmim členom ruskej misie pri NATO. Podľa nej pracovali ako tajní dôstojníci ruskej spravodajskej služby. Aliancia tiež zmenšila veľkosť moskovského tímu spôsobilého pracovať v jej sídle.
Moskva bude na krok NATO reagovať, uviedol šéf zahraničného výboru Štátnej dumy Leonid Sluckij podľa agentúry Interfax.
„Môžeme tiež potvrdiť, že sme znížili počet pozícií, na ktoré sa môže Ruská federácia akreditovať, na desať,“ uviedol predstaviteľ aliancie. „Politika NATO k Rusku zostáva konzistentná. V reakcii na agresívne akcie Ruska sme posilnili našu obranu a zároveň zostávame otvorení zmysluplnému dialógu,“ dodal.
K rozhodnutiu, ktoré vstúpi do platnosti na konci mesiaca, zatiaľ NATO neposkytlo bližšie vysvetlenie.
Aliancia znížila maximálny počet členov ruskej misie pri NATO z tridsiatich na dvadsať v roku 2018 v reakcii na prípad otravy bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa v juhoanglickom Salisbury. Teraz sa zníži na desať.
Sluckij odmietol obvinenia týkajúce sa ruských diplomatov ako neopodstatnené a varoval, že krok ešte viac naruší vzájomné vzťahy. Nespresnil, ako Moskva zareaguje, ale je podľa neho možné, že pôjde o „nerovnomerné odvetné opatrenia“.
Krok NATO je pre Moskvu prekvapením, napísal denník Kommersant s odvolaním sa na svoje zdroje v ruských úradoch. Jeden z nich pripomenul, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov sa koncom septembra v New Yorku stretol s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.
Predstavitelia aliancie ho ale pred niečím takým nevarovali. Denník súčasne pripomenul Stoltenbergove slová, že súčasné vzťahy NATO s Ruskom sú na najnižšom bode od čias studenej vojny.
NATO silno obmedzilo činnosť ruskej misie pri aliancii už v reakcii na anexiu ukrajinského polostrova Krymu v roku 2014. K zhoršeným vzťahom prispieva aj vývoj jadrových zbraní v Rusku či ruské narúšanie leteckého priestoru NATO.
