Na hlavný obsah

Zakladateľ slovenskej satiry sa narodil pred 230 rokmi

Ján Chalupka verne a vtipne zachytával neduhy svojej doby.

Zakladateľ slovenskej satiry  sa narodil pred 230 rokmi
Ján Chalupka bol zakladateľom slovenskej satiry. Foto: RTVS

Ján Chalupka, dramatik, spisovateľ, evanjelický kňaz a učiteľ, dokázal ako výborný pozorovateľ cez humor a satiru verne zachytiť mnohé neduhy spoločnosti svojej doby.

Slovenskú literatúru obohatil divadelnými hrami, medzi ktorými kraľuje dnes už legendárna satirická komédia Kocúrkovo. Od narodenia Jána Chalupku uplynulo vo štvrtok (28. 10.) 230 rokov.

Ako jeden z prvých písal v slovenčine

Dramatik, ktorého hra Kocúrkovo sa dodnes objavuje v repertoári ochotníckych i profesionálnych divadiel, patril k prvým autorom dramatických diel v slovenskom jazyku, čím sa stal spoluzakladateľom slovenskej divadelnej tradície. V komédiách poukázal na národne ľahostajnú časť slovenského meštianstva či na odnárodnené zemianstvo.  

Ján Chalupka sa narodil 28. októbra 1791 v Hornej Mičinej v rodine evanjelického farára. Jeho mladším bratom bol nemenej známy romantický básnik Samo Chalupka (1812-1883), autor ikonickej básne Mor ho!

Základné vzdelanie budúcemu dramatikovi zabezpečil otec. Študoval v Brezne, Ožďanoch, v rokoch 1805 – 1809 na lýceu v Levoči a neskôr na kolégiu v Prešove a v Blatnom Potoku (Sárospatak v Maďarsku). Štúdium evanjelickej teológie, filozofie a filológie absolvoval v rokoch 1816 – 1817 aj na univerzite v Jene.

Na lýceu zrušil telesné tresty

Po návrate z Nemecka na Slovensko učil na gymnáziu v Ožďanoch a na evanjelickom lýceu v Kežmarku ako profesor rétoriky a klasickej teológie.

V dokumente RTVS, Ján Chalupka, spisovateľka Nora Baráthová hovorila o tom, aký mal mladý profesor blízky vzťah so svojimi študentmi. „Chalupka bol na biedu zvyknutý už z domu, na svoje štúdiá si musel zarábať, a aj preto vedel svojich študentov pochopiť,“ povedala.

Profesor na lýceu zrušil aj telesné tresty pre študentov „Ako sa zachovalo z jeho listov telesné tresty pre študentov boli podľa neho neprimerané, kežmarské lýceum predsa nebude ľudskú dôstojnosť dehonestovať, ale, naopak, snaží sa o jej povyšovanie,“ tlmočila jeho názory Baráthová.

Od roku 1824 až do smrti pôsobil ako evanjelický farár v Brezne a v rokoch 1850 až 1860 zastával aj vysokú cirkevnú funkciu superintendenta.

Bol členom deputácie slovenských národovcov na viedenský dvor, ktorí v roku 1842 predložili Slovenský prestolný prosbopis.

Svojim postavám vytvoril špecifický jazyk

Prvé hry, Kocúrkovo nevynímajúc, napísal vo vtedy medzi evanjelickými autormi často používanej bibličtine, respektíve biblickej češtine. Od roku 1848 tvoril v štúrovskej slovenčine, do ktorej na sklonku života preložil aj predchádzajúce komédie. 

„Originály v češtine, ale aj v slovenčine sa dnešnému čitateľovi veľmi ťažko vnímajú,“ povedala Zuzana Kákošová, docentka Filozofickej fakulty Univerzity Komenského, pre Rádio Devín. Chalupka totiž niektorým svojim postavám vytvoril špecifický jazyk s maďarskými a nemeckými prvkami.

Do povedomia sa zapísal už svojou prvou hrou Kocúrkovo (1830), ktorej pôvodný názov je Kocourkovo, aneb: Jen abychom v hanbě nezůstali. Satiricky v nej zobrazil lokálpatriotizmus, maďarský šovinizmus, pätolizačstvo, konzervativizmus či malomeštiacke prejavy života vo svojom okolí.

„Ako dramatik sa inšpiroval u maďarských a nemeckých autorov a tematicky a charakterovo v prostredí slovenského malého mesta. Nie je tajomstvom, že to bolo mesto Brezno a jeho obyvatelia,“ hovorí Kákošová.

Legendárne Kocúrkovo vyvolalo zmiešané reakcie

Hra sa stala impulzom rozvoja divadelného života na Slovensku v 30. a 40. rokoch 19. storočia. Výraz Kocúrkovo dodnes pôvabne vystihuje nadčasové problémy spoločnosti zahľadenej do seba alebo sa používa ako synonymum spoločenského neporiadku a chaosu.

„Postavy z Kocúrkova sú nositeľmi obyčajných prízemných ľudských vlastností, ako je závisť, faloš, intrigovanie, prospechárstvo,“ vymenúva Kákošová. Hra aj preto vyvolala zmiešané reakcie. „Kto sa cítil satirou a karikatúrou v Chalupkovej hre Kocúrkovo dotknutý reagoval zle, kto dokázal jej satiru a karikatúru oceniť, reagoval dobre,“ hovorí.

zábery z televíznej inscenácie Kocúrkovo
Televízna inscenácia klasickej komédie Jána Chalupku Kocúrkovo, v ktorej hrali aj Samuel Adamčík či Jozef Adamovič.Foto: RTVS
Foto: RTVS

Fiktívne mestečko Kocúrkovo sa stalo dejiskom aj nasledujúcich šiestich Chalupkových hier ako Všetko naopak (Všecko naopak, aneb: Tesnošilova Anička se žení a Honzík se vydává, 1832), Trasorítka (Trasořitka, anebo: Stará láska se předce dočekala, 1833), Trinásta hodina (Třináctá hodina, aneb: Však se nahledíme, kdo bude hlásníkem v Kocourkově, 1835) alebo veselohra Starec plesnivec (Starouš plesnivec anebo Čtyry svadby na jednom pohřebe v Kocourkově, 1837).

Ján Chalupka, zakladateľ slovenskej javiskovej satiry, zomrel 15. júla 1871 v Brezne vo veku 79 rokov.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko