Zo soboty (30. 10.) na nedeľu (31. 10.) si pospíme dlhšie. Hodinové ručičky sa posunú z tretej hodiny na druhú. Roky avizované zrušenie striedania zimného a letného času, na ktorom sa mali dohodnúť členské štáty Európskej únie, je v nedohľadne.
Európska únia sa v roku 2018 v online ankete občanov Únie pýtala, ktorý čas preferujú. Väčšina ľudí sa priklonila k letnému času. Napriek výsledkom dotazníka definitívne rozhodnutie nepadlo. Dohodnúť sa mali členské štáty, a to tak, aby nedošlo k narušeniu vnútorného trhu. Nedohodli sa jednak pre pandémiu, a jednak pre rôzne preferencie jednotlivých štátov.
„Určite iné dôvody majú Fíni, iné majú Portugalci a iné máme my v strednej Európe. Nie je však povinnosťou, aby sa všetci dohodli na tom istom. Ale dobré by bolo, keby aspoň regióny medzi sebou, napríklad v našom prípade región vyšehradskej štvorky sa dohodol na jednom type času, či už je to zimný alebo letný,“ hovorí Robert Hajšel, poslanec Európskeho parlamentu.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
Členské štáty tiež čakajú na štúdiu Európskej komisie, ktorá by odborne zhodnotila plusy a mínusy striedania času. Hlavnou brzdou sú však obavy z toho, že sa nepodarí dosiahnuť jednotu a časy v jednotlivých krajinách budú príliš rozdielne.
Striedanie času bolo pôvodne zavedené z energetických a priemyselných dôvodov. Tie však podľa odborníkov už pominuli.
Europoslanec Hajšel tvrdí, že práve letný čas by bol ekonomickejší. Tak či onak, k zjednoteniu pravdepodobne nedôjde až do konca roka 2026.
