Na hlavný obsah

Zvýšenie teploty o 1,5 stupňa je hranica planéty, pripomína odborník

Každý ďalší zlomok stupňa je nebezpečný, tvrdí.

Zvýšenie teploty o 1,5 stupňa je hranica planéty, pripomína odborník
Na ilustračnej snímke model planéty Zem zavesený na strope. Foto: TASR/AP

Poprední svetoví odborníci na klímu pred konferenciou COP26 upozorňujú, že limit zvýšenia globálnej teploty o 1,5 stupňa Celzia nie je náhodný politický konštrukt, o ktorom je možné sa dohadovať.

Hodnota, vytýčená ako jeden z cieľov parížskej klimatickej zmluvy, podľa nich, naopak, predstavuje zásadnú fyzickú hranicu pre zemskú klímu, napísal v sobotu (30. 10.) denník The Guardian.

„Je to hranica planéty. Každý ďalší zlomok stupňa je nebezpečný,“ povedal šéf Postupimského inštitútu pre výskum vplyvu klímy a jeden z popredných svetových odborníkov na túto problematiku Johan Rockström.

Zvýšenie teploty o viac ako 1,5 stupňa Celzia podľa experta mnohonásobne zvyšuje riziko nezvratnej klimatickej zmeny. Ide napríklad o stratu arktickej letnej ľadovej pokrývky, čo by prispelo k zrýchleniu otepľovania, či o nevratné zmeny pre Golfský prúd.

Ten ovplyvňuje klímu na celej planéte a prináša teplú vodu k Európe. Jeho nevratné zmeny by znamenali hrozbu narušenia poľnohospodárskej produkcie, zaplavenia nízko položených oblastí i devastáciu biodiverzity, upozornil Rockström.

„Ide o ozajstnú vedu – je to reálne číslo. Hovoríme to s veľkou dôverou,“ povedal Rockström. Dodržať záväzky parížskeho dohovoru je ale podľa neho možné. „Je to niečo, čo by sme sa rozhodne mali snažiť dosiahnuť,“ dodal.

Rockströmove varovania podporujú aj ďalší poprední odborníci na zmenu klímy. Mark Maslim z Londýnskej univerzity UCL uviedol, že svet čaká zásadná klimatická zmena aj v prípade, že sa limit 1,5 stupňa podarí dodržať.

Šéf výskumu Granthamovho inštitútu na Kráľovskej univerzite v Londýne Joeri Rogelj pripomína, že podľa vedeckých poznatkov sa riziko klimatickej zmeny výrazne zvyšuje medzi otepľovaním o 1,5 a 2 stupne Celzia.

Parížsky dohovor OSN o zmene klímy, ktorý uzavreli 12. decembra 2015, vstúpil do platnosti v novembri 2016. Podľa dokumentu, ktorý nahradil takzvaný Kjótsky protokol, sa má otepľovanie udržať pod dvoma stupňami Celzia, najlepšie do 1,5 stupňa v porovnaní s predindustriálnym obdobím.

OSN ale v nedávnej správe varovala, že súčasné záväzky na znižovanie emisií skleníkových plynov povedú k zvýšeniu teploty na Zemi o 2,7 stupňa Celzia do konca storočia.

Dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z parížskej zmluvy prerokujú od nedele v Škótsku svetoví lídri na konferencii OSN o zmene klímy COP26. V Ríme sa v sobotu zároveň začína dvojdňový samit skupiny veľkých svetových ekonomík G20, na ktorom šéfovia štátov a vlád týchto krajín prerokujú okrem zotavenia ekonomiky po pandémii covidu-19 aj klímu.

Zatiaľ čo dodržiavanie limitu 1,5 stupňa má ambície naplniť napríklad Európska únia, Británia či Spojené štáty, proti záväzkom Parížskej zmluvy sa stavia okrem iného Čína, Saudská Arábia alebo Rusko, pripomína The Guardian.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet