Parlament vo štvrtok (11. 11.) posunul reformu nemocníc z dielne Ministerstva zdravotníctva SR (MZ SR) do druhého čítania. Za hlasovalo 76 zo 145 prítomných poslancov, proti bolo 68, nikto sa nezdržal a jeden poslanec nehlasoval.
Šéf rezortu zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽANO) sa po hlasovaní, poďakoval všetkým, ktorí reformu podporili. „Tvrdíme, že prinesie kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť dostupnejšiu pre pacienta, znížime počet odvrátiteľných úmrtí, zreformujeme ambulantnú starostlivosť všeobecnú pre dospelých aj deti, ako aj špecializovanú, záchrannú zdravotnú službu a všetky ostatné zložky tak, aby po mnohých rokoch mohlo Slovensko povedať, že má zdravotnú starostlivosť na úrovni 21. storočia,” povedal Lengvarský.
Predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) doplnil, že zdravie občanov je pre neho samého, ako aj jeho vládu, najvyššou prioritou. Preto je veľmi rád, že sa po 17 rokoch „v parlamente našlo 76 hrdinov”, ktorí nabrali odvahu a posunuli reformu zdravotníctva do druhého čítania. Premiér sa poďakoval aj bývalému ministrovi Marekovi Krajčímu za to, že reformu naštartoval.
Nemocnice sa rušiť nemajú
Podľa reformy by mali nemocnice fungovať na piatich úrovniach – komunitná, regionálna, komplexná, koncová a národná. Vzniknúť tak má zoptimalizovaná sieť nemocníc. Nemocnice, ktoré budú v zozname, majú mať nárok na úhradu z verejného zdravotného poistenia.
Rezort zdravotníctva zdôrazňuje, že sa žiadna nemocnica rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou zostávali nevyužité, sa majú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na základe presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života.
Lekári, sestry a ďalší zdravotnícki pracovníci budú podľa rezortu pracovať vďaka reforme s novými prístrojmi vo väčších tímoch, kde budú lepšie vedieť zvládať zdravotné komplikácie pacienta. Reforma by mala zvýšiť bezpečnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti.
Návrh zákona ráta aj s novým určením minimálnej siete poskytovateľov všeobecnej ambulantnej starostlivosti pre dospelých, ako aj pre deti a dorast. To má zlepšiť situáciu s nedostatkom lekárov pre obyvateľov v miestnej dostupnosti na úrovni okresov.
Lekárov má do ambulancií prilákať finančný príspevok
Ministerstvo chce ambulantnú sieť definovať na základe určených parametrov, výsledky má monitorovať a vyhodnocovať každý rok. Parametrami pre klasifikáciu okresov budú počet obyvateľov, ktorí nemajú zabezpečenú miestnu dostupnosť, kapacitná priepustnosť a demografická štruktúra lekárov.
Vzniknúť by mala klasifikácia okresov na zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové. Tieto informácie by mal rezort poskytnúť lekárom, ktorí by mali záujem o zriadenie novej praxe. Napomôcť by to malo k rozhodnutiu, kde si zriadia ambulanciu.
Pribudnúť by mohla aj možnosť finančnej podpory na zriaďovanie ambulancií v nedostatkových okresoch jednorazovým príspevkom približne 60 000 eur, ktoré majú smerovať z plánu obnovy a odolnosti. O ten by sa mohli uchádzať úplne noví lekári i existujúci poskytovatelia, u ktorých sa zamestná nový lekár, ktorý ešte nemá záujem zriadiť si vlastnú prax.
V ďalších fázach by sa mali riešiť podpora všeobecných ambulancií pre existujúcich poskytovateľov a definovanie novej koncepcie všeobecného lekárstva. Priniesť by mala rozšírenie kompetencií všeobecných lekárov aj sestier, či napríklad zníženie administratívnej záťaže.
