Ján Papánek patrí medzi najpoprednejšie osobnosti slovenskej, československej i svetovej diplomacie 20. storočia. Jeden z autorov Charty OSN a prvý predstaviteľ Československa v tejto organizácii zomrel pred 30 rokmi, 30. novembra 1991.
Ján Papánek pracoval v československých diplomatických službách od roku 1922. Pôsobil na zastupiteľských úradoch Československej republiky (ČSR) v Budapešti a v USA vo Washingtone a Pittsburghu.
Na jar 1945 ho vymenovali za člena československej delegácie na zakladajúcej konferencii Organizácie spojených národov (OSN) v San Franciscu v USA a bol jedným zo 14 zostavovateľov Charty OSN.
Spolupráca so Štefánikom
Ján Papánek sa narodil 24. októbra 1896 v Brezovej (tak sa v tom čase menovala dnešná Brezová pod Bradlom). Po absolvovaní základnej evanjelickej školy v Brezovej pokračoval v štúdiu na strednej škole v českom Jevíčku.
Jeho stredoškolské štúdiá prerušila prvá svetová vojna, povolali ho a bojoval na talianskom fronte. V lete 1918 ho Milan Rastislav Štefánik odvolal do Ríma (Taliansko) a poveril redigovaním slovenskej časti legionárskeho časopisu. Po návrate z Talianska Papánek dokončil stredoškolské štúdium a v Paríži vyštudoval právo na univerzite Sorbonne.
Charta OSN
Jedným zo zakladajúcich štátov OSN bolo na konferencii v San Franciscu v roku 1945 aj Slovensko ako súčasť vtedajšieho Československa. Na vypracovaní Charty OSN sa podieľal práve Ján Papánek.
Zakladajúca listina OSN je dodnes nosným pilierom medzinárodných vzťahov. Z historického hľadiska má vznik OSN veľký význam.
V San Franciscu položili zakladajúce štáty základy medzinárodnej organizácie s hlavným cieľom – ochrániť budúce pokolenia pred vojnou, ktorú ľudstvo prežilo v priebehu 20. storočia dva razy.
Organizácia zohráva významnú úlohu pri riešení viacerých dlhotrvajúcich a zložitých problémov. Je miestom, kde sa všetky štáty môžu stretnúť za okrúhlym stolom.
Charta Organizácie Spojených národov oficiálne vstúpila do platnosti 24. októbra 1945 po tom, čo ju ratifikovali stáli členovia Bezpečnostnej rady a väčšina zakladajúcich krajín.
Nástup totality odsúdil
Nekompromisné vystúpenie proti nástupu komunistickej totality v ČSR v roku 1948 uzavrelo Jánovi Papánkovi na dlhý čas vstup do vlasti. Zostal žiť natrvalo v USA.
Založil a 40 rokov viedol American Fund for Czechoslovak Refugees (Americký fond pre československých utečencov), ktorého humanitnú pomoc pocítilo okolo 150 000 ľudí. Bol jedným zo zakladateľov vrcholného exilového politického orgánu – Rady slobodného Česko-Slovenska/The Council of Free Czechoslovakia. Až do konca života sa aktivizoval vo významných svetových humanitných organizáciách ako napríklad Amnesty International.
Najvyššie štátne vyznamenanie
Posledný československý prezident Václav Havel mu 28. októbra 1991 udelil najvyššie vyznamenanie Rad Tomáša Garrigua Masaryka. O mesiac neskôr Ján Papánek 30. novembra 1991 v Scarsdale v USA vo veku 95 rokov zomrel.
Knihu o životných osudoch slovenského diplomata s názvom Ján Papánek politik, diplomat, humanista napísal Slavomír Michálek a vyšla v roku 1996.
