Policajný zásah proti povolenej študentskej demonštrácii 17. novembra 1989 v Prahe viedol v priebehu niekoľkých týždňov k pádu systému vo vtedajšom Československu. Táto nenásilná zmena, známa tiež ako Nežná revolúcia (alebo Sametová revoluce), je dôvodom, pre ktorý sa 17. november stal štátnym sviatkom nazvaným Deň boja za slobodu a demokraciu. Rovnako je už od druhej svetovej vojny Medzinárodným dňom študentstva.
Ako sa to celé začalo
V Prahe sa 28. októbra 1939 konala demonštrácia študentov k 21. výročiu vzniku Československej republiky. Zároveň sa stala protestom proti nacistickej okupácii Čiech, Moravy a Sliezska.
Na zhromaždení zabili pekárskeho učňa Václava Sedláčka a ťažko zranili študenta medicíny Jana Opletala. V tom čas 24-ročný vysokoškolák Opletal podľahol zraneniam 11. novembra a 17. novembra nariadil ríšsky protektor zatvorenie českých vysokých škôl a internátov. Tento deň si od roku 1941 svetová verejnosť pripomína ako Medzinárodný deň študentstva.
Pri príležitosti 50. výročia od týchto udalostí sa v Prahe konala 17. novembra 1989 povolená študentská manifestácia. Už z textu pozvánky však bolo zrejmé, že nepôjde len o pietnu spomienku na Jana Opletala, ale že sa chcú „aktívne prihlásiť k ideálom slobody a pravdy“. Ešte o deň skôr otvorene vystúpili ako prví proti režimu študenti v Bratislave.
Vzhľadom na to – a tiež na predošlé demonštrácie v Prahe – sa na 17. november 1989 pripravoval bezpečnostný aparát veľmi dôkladne. Zhromaždenie sa začalo v piatok 17. novembra 1989 popoludní v areáli Univerzity Karlovej na Albertove.
Stovky zranených
Študenti sa vydali smerom na Vyšehrad po vopred povolenej trase. Po 18.00 h sa konal krátky pietny akt pri hrobe Karla Hynka Máchu na Vyšehrade. Vo vypätej atmosfére sa však demonštranti neplánovane vydali do centra mesta. Držali v rukách rozsvietené sviečky a skandovali heslá za slobodu.
Poriadkové sily uzavreli Národní třídu okolo ôsmej večer a začal sa policajný zásah. Príslušníci Oddielu zvláštneho určenia, tzv. Červené barety, bili a zatýkali demonštrantov. Oba kordóny dav stále viac stláčali. Počas zásahu bolo zranených 600 ľudí, z toho siedmi boli zranení ťažko.
Informácie o zásahu polície sa bleskovo šírili, ich súčasťou bola aj správa, že zabili študenta Martina Šmída. Tá sa však ukázala ako nepravdivá. Už počas víkendu 18. a 19. novembra 1989 vzniklo v Prahe Občanské fórum (OF) a v Bratislave Verejnosť proti násiliu (VPN). Študenti a herci vstúpili do štrajku.
Spočiatku žiadali predovšetkým vyšetrenie policajného zásahu. Časom pribudli požiadavky, aby sa komunistická strana vzdala mocenského monopolu. Na námestiach v Bratislave a Prahe sa konali masové demonštrácie, ktoré vyústili do dvojhodinového generálneho štrajku 27. novembra 1989 – zúčastnili sa na ňom tri štvrtiny obyvateľstva.
Dva body zlomu
Tlak na celospoločenské zmeny už režim, na rozdiel od roku 1968, neustál. Body zlomu boli podľa historika z Ústavu pamäti národa Petra Jaška dva.
“Jednak veľmocenský faktor, kde Sovietsky zväz naznačil, že nepodporí československé stranícke vedenie. A potom, samozrejme, veľmi dôležitý faktor, ktorý zlomil revolúciu, bol generálny štrajk 27. novembra, do ktorého sa zapojila drvivá väčšina obyvateľov, čím podporili požiadavky formujúcej sa spoločnosti,” uviedol Jašek pre Rádio Slovensko.
Komunistická strana stratila vedúce postavenie 29. novembra, keď federálny parlament schválil zmeny v Ústave ČSSR. Po prvom neúspešnom pokuse z 3. decembra prezident Gustáv Husák v nedeľu 10. decembra vymenoval vládu národného porozumenia na čele s premiérom Mariánom Čalfom a so zastúpením nekomunistov.
Ekonomické očakávania sa naplnili neskôr
Sociologička Zuzana Kusá hovorí, že okrem slobody a demokracie žiadali ľudia aj spravodlivosť, napríklad pri výbere ľudí do riadiacich funkcií, kde dovtedy hralo kľúčovú úlohu členstvo v komunistickej strane.
“Táto túžba trochu zabúdala na to, že sú tu aj určité ekonomické záujmy, že sú tu nejaké lákadlá, ktorým tí ľudia, ktorí sú pri moci, neodolajú,“ skonštatovala.
Očakávania boli aj v ekonomickej oblasti. Analytička WOOD & Company Eva Sadovská hovorí, že tie sa naplnili o niečo neskôr. Slováci začali reálne zarábať viac ako v roku 1989 až v rokoch 2007 a 2008.
“Prepad reálnych miezd bol zaznamenaný najmä v porevolučných rokoch, a to v dôsledku viacerých devalvácií koruny, striktných ekonomických reforiem a súvisiaceho prudkého cenového rastu v krajine. V súčasnosti zarábame v priemere reálne o 35 až 40 % viac ako v roku 1989,” vysvetlila.
Nežná revolúcia symbolicky vyvrcholila 29. decembra 1989, keď sa prezidentom Československa stal väznený disident Václav Havel. Zároveň boli do parlamentu kooptovaní nezávislí poslanci. Slobodné voľby sa konali 8. a 9. júna 1990.
