Estónska armáda začala v sobotu (20. 11.) zriaďovať dočasné oplotenie na hranici s Ruskom, informovali estónske médiá. Na stavbu plotu z ostnatého či žiletkového drôtu, ktorý má pobaltskú krajinu ochrániť pred prípadným prílevom migrantov, armáda povolala záložníkov, uviedol server Delfi.
Dodal, že nemecký denník Die Welt nedávno s odvolaním sa na dôverný dokument Európskej komisie písal, že Rusko a presnejšie letisko v meste Pskov na severozápade Ruska, by sa čoskoro mohli podieľať na migračnej kríze, prejavujúcej sa zatiaľ hlavne na hraniciach Bieloruska s Poľskom a Litvou.
Server pripustil pochybnosti, či by plot dokázal zabrániť prípadnému vpádu migrantov, avšak úrady argumentujú, že plot poskytne estónskym pohraničníkom dodatočný čas, aby stačili včas reagovať na prípadný pokus o nelegálne prekročenie hranice.
„Prišiel som sem, aby som získal novú skúsenosť a stretol sa so svojimi dávnymi kamarátmi z vojenskej služby,“ povedal portálu poddôstojník Igor Skvorcov, povolaný armádou na mimoriadne cvičenie, spočívajúce v naťahovaní ostnatého drôtu.
Dočasný plot
Provizórne oplotenie má podľa Delfi čoskoro doplniť dôkladnejší plot a tiež pásmo z piesku, zachytávajúce stopy prípadných narušiteľov. Toto opatrenie bude stáť milióny eur, dodal server.
Ruský denník Kommersant poznamenal, že oplotenie sa buduje na desiatich úsekoch estónskej hranice s Ruskom s celkovou dĺžkou najviac 40 kilometrov. Tieto úseky vedúce bývalým korytom rieky Narvy boli vyhodnotené ako najviac ohrozené nelegálnou migráciou.
Pre výstavbu v pohraničí do 26. novembra zakázali prelety lietadiel a bezpilotných strojov. K postaveniu oplotenia vláda povolala na mimoriadne cvičenie približne 1 700 mužov z armádnych záloh.
Celková dĺžka rusko-estónskej hranice dosahuje 338 kilometrov. Podľa plánu by sa výstavba oplotenia mala skončiť do roku 2026.
Migračná kríza
Výstavba oplotenia sa odohráva na pozadí súčasnej migračnej krízy najmä na bielorusko-poľskej hranici, kde na bieloruskej strane táboria tisíce migrantov, hlavne z blízkovýchodných krajín, ktorí sa chcú dostať do Európskej únie. Aj Litva a Lotyšsko však tento rok hlásia zvýšené počty pokusov o nelegálne prekonanie hraníc z bieloruskej strany.
V Estónsku sa preto vedie debata, ako by sa krajina bránila, ak by sa migranti pokúsili prekročiť jeho hranicu z Ruska, ktoré je blízkym spojencom bieloruského autoritárskeho režimu. Estónsko síce nesusedí s Bieloruskom, ale má podobnú geopolitickú históriu ako Litva a Lotyšsko.
EÚ viní režim bieloruského autoritárskeho vodcu Alexandra Lukašenka, že láka migrantov do svojej krajiny a potom ich posiela k hraniciam s EÚ v odvete za sankcie, ktoré Únia uvalila na Minsk pre porušovanie ľudských práv. Lukašenko obvinenia odmieta.
