Bývalý francúzsky kontroverzný novinár Éric Zemmour v utorok (30. 11.) oznámil svoju kandidatúru na prezidenta Francúzska. Francúzske médiá ho radia ku krajnej pravici. Jeho kandidatúra v aprílových voľbách sa všeobecne očakávala, Zemmour ju len oficiálne potvrdil.
Počas októbra a tohto mesiaca v niekoľkých prieskumoch predbehol tradičnú predstaviteľku krajnej pravice Marine Le Penovú, ktorá už v minulých prezidentských voľbách v roku 2017 postúpila do druhého kola.
Zemmour v utorok síce oznámil, že sa plánuje uchádzať o post hlavy štátu, účasť vo voľbách je ale podmienená podporou volených zástupcov. Tú zatiaľ Zemmour podľa všetkého nemá.
„Rozhodol som sa kandidovať v prezidentských voľbách,“ oznámil Zemmour vo videu. Výber kulís a celková štylizácia videa podľa tlače jednoznačne odkazujú na prejav prezidenta Charlesa de Gaullea z júna 1940.
Zemmour čítal svoj prejav, ktorý sprevádzali zábery násilností v uliciach, potýčok i historické zábery. Hovoril pri tom o nostalgii za tým, aké Francúzsko voľakedy bolo. Vo svojom emotívnom prejave kládol dôraz na hrdosť a veľkosť francúzskeho národa a sľúbil, že „zachráni Francúzsko“.
Vystupuje aj proti migrantom
„Sme veľký národ. Nenecháme sa nahradiť, nenecháme sa kolonizovať. Musíme zobrať moc menšinám, ktoré tyranizujú väčšinu,“ vyhlásil Zemmour. Kritiku od neho zožali aj súčasní predstavitelia francúzskeho štátu, Európska únia, súdny systém alebo imigračná politika.
Zemmour často spomína historické zásluhy Francúzska a slávne osobnosti, inak tomu nebolo ani teraz, keď vymenoval francúzskych hercov, vedcov alebo spevákov. „Nepresťahovali ste sa, ale napriek tomu máte pocit, že už nie ste doma. Neopustili ste svoju krajinu, ale je to akoby vaša vlasť opustila vás. Stali ste sa cudzincami vo vlastnej krajine,“ povedal Zemmour.
Zemmour pracoval ako politický komentátor v denníku Le Figaro, neskôr moderoval niekoľko televíznych relácií. Svojimi názormi najmä na postavenie žien alebo migráciu budí kontroverzie. V minulosti ho už dvakrát odsúdili za podnecovanie k nenávisti, ďalších deväť súdnych sporov ešte neskončilo.
