Protižidovský pogrom, tiež nazývaný Krištáľová noc, sa odohral 9. novembra 1938. V deň jej výročia si krajiny po celom svete pripomínajú Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu, ktorý bol vyhlásený na počesť utrpenia prenasledovaných Židov počas tzv. Krištáľovej noci.
Novembrový pogrom si vyžiadal životy približne 100 ľudí, presné číslo však nie je známe. Ďalšie stovky zomreli na následky zranení či spáchali samovraždu. Po tejto noci desiatky tisíce Židov intervenovali v koncentračných táboroch.
Na pogrom vyzval Goebbels
V októbri 1938 vydal vtedajší šéf nacistickej tajnej polície Gestapo Reinhard Heydrich rozkaz na začatie akcie, pri ktorej vysídlili približne 12 000 Židov a chceli ich previezť do Poľska. To ich však odmietlo prijať, a tak museli ľudia dlhé dni čakať na hraniciach v nepriaznivom jesennom počasí, uviedol Jakub Drábik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Medzi deportovanými židmi boli aj rodičia sedemnásťročného horkokrvného mladíka Herschela Grynszpana. Ten, keď sa v liste svojej sestry dozvedel o tom, čo postretlo jeho rodinu, rozhodol sa nacistom pomstiť. „Kúpil si pištoľ, odišiel na nemeckú ambasádu a vážne postrelil nemeckého diplomata Ernsta vom Ratha,“ píše historik. Diplomat na následky zranení zomrel 9. novembra 1938.
Nacisti jeho smrť využili ako zámienku na to, aby spustili prísnejšie represie voči židovskej časti obyvateľstva spojené s násilnosťami voči nej. Elita Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP) sa o smrti vom Ratha dozvedela počas večere pri príležitosti pripomenutia si neúspešného mníchovského Pivného puču z roku 1923. „Hitler zúril a odišiel bez toho, aby mal prejav. Zastúpil ho minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom,“ vysvetlil historik.
Násilnosti z finančných dôvodov?
Po štvavých slovách ministra propagandy sa na uliciach nemeckých miest, ale aj v Sudetoch, slobodnom meste Gdansk a v Rakúsku, rozprúdila vlna bezprecedentných útokov na židovské obchody, domy, synagógy, ale aj na Židov samotných.
Pomenovanie Krištáľová noc si udalosti vyslúžili pre rozbité sklá výkladov na obchodoch. Použil ho Goebbels, ktorý však chcel, aby pomenovanie evokovalo niečo pozitívne, uvádza Drábik. „Ak nechceme dodnes používať nacistickú propagandu, mali by sme hovoriť o Ríšskom pogrome alebo Novembrovom pogrome,“ konštatoval.
Na škody, ktoré spôsobili nacisti a ich sympatizanti, sa nevzťahovali poistné zmluvy. Naopak, Židia museli štátu zaplatiť za škody na vlastnom majetku. Odhaduje sa, že Tretia ríša týmto zbohatla o miliardu mariek, čo bolo významným príspevkom do štátneho rozpočtu.
„Nemecký expert na Tretiu ríšu Hans Mommsen dokonca tvrdí, že hlavným motívom na tento pogrom boli práve finančné dôvody,“ informuje Drábik. Po násilnostiach ešte väčšmi utekali židovskí obyvatelia z Nemecka.
Pri drsných útokoch a výtržnostiach sa činili paramilitárne jednotky Sturmabteilung (SA), tzv. hnedé košele, ktoré tvorili bitkári či bývalí vojaci. Tí sa nacistom hodili už v ich počiatkoch, keď v pouličných bitkách zastrašovali politických oponentom.
Okrem nich sa však zapojili aj jednotky Schutzstaffel (SS) vedené Heinrichom Himmlerom, mládežníci z Hitlerjugend aj ostatné nacistické organizácie.
Krištáľová noc bola pre nacistov míľnikom a niektorí z historikov ju považujú za začiatok židovského holokaustu. Ivan Kamenec, jeden z najvýznamnejších slovenských historikov a expert na holokaust, však tvrdí, že „holokaust nezačínal vtedy, keď obete stáli pred plynovou komorou. Holokaust sa začal vtedy, keď obetiam siahli na občianske a ľudské práva.“ Citoval ho Drábik.
Ako pripomína, nacisti voči Židom aj pred pogromom prijímali reštrikčné zákony a obmedzovali ich na občianskych slobodách, no väčšinou nešlo o násilné akcie. V koncentračných táboroch pred druhou svetovou vojnou i počas nej zomrelo približne 6 miliónov Židov.
