Pred 215 rokmi sa v Brezne narodil evanjelický kňaz, pedagóg a národný buditeľ Karol Kuzmány. Bol spoluzakladateľom Matice slovenskej a zároveň jej prvým podpredsedom.
Narodil sa v rodine evanjelického farára Jána Kuzmányho a jeho ženy Zuzany. Mal piatich súrodencov, ďalší štyria zomreli vo veľmi skorom veku. Profesia farára sa v rodine tradovala po generácie.
Ako píše Matica slovenská, základné vzdelanie absolvoval v rodnom Brezne, neskôr študoval na gymnáziu v Dobšinej a Šajavskom Gemeri. Navštevoval aj Evanjelické lýceum v Bratislave. Vedomosti z teológie, histórie a filozofie si doplnil na nemeckej univerzite v Jene.
Po štúdiu začal najprv pracovať ako súkromný vychovávateľ v Kežmarku, kde neskôr prijal aj miesto profesora na lýceu. Pastoračnú činnosť započal ako kaplán v Banskej Bystrici, neskôr sa presunul do Zvolena a nakoniec sa vrátil do Bystrice ako farár.
Za ženu si vzal dcéru bystrického veľkofarbiara Karolinu Zuzanu Kellnerovú, s ktorou mal troch chlapcov a tri dievčatá. Ani jedno z detí nepokračovalo v rodinnej tradícii farára.
Dôležitú úlohu v slovenskej literatúre zohral časopis Hronka, ktorý Kuzmány vydával v rokoch 1836 až 1838. Po jeho zániku aj naďalej písal básne. Jednou z najznámejších sa stala báseň Sláva šľachetným, ktorú neskôr zhudobnili pod názvom Kto za pravdu horí.
Náboženské cítenie
Venoval sa aj náboženskej tvorbe, z ktorej treba spomenúť napríklad Modlitby, Evanjelický funebrál či dielo pod názvom Katechyzmus evanjelický. Mnohými náboženskými piesňami prispel aj do Zpěvníka. Prednášal aj na teologickej fakulte vo Viedni. V nemeckom jazyku napísal mnoho odborných prác o cirkevnom práve.
V dobe Bachovho absolutizmu, keď okrem iného zastával aj funkciu superintendanta (biskupa) autonómnej evanjelickej cirkvi, ako aj v šesťdesiatych rokoch 19. storočia, keď bol podpredsedom Matice slovenskej, písal už menej, dokonca sa úplne odmlčal.
Kuzmány sa zaslúžil o založenie slovenského gymnázia v Martine, spolu s predsedom Matice slovenskej, katolíckym biskupom Štefanom Moysesom, bol členom výboru spolku Tatrín a slovenskej deputácie u cisára v roku 1849.
Nesporne patrí k najvýznamnejším slovenským osobnostiam 19. storočia. Dokázal to nielen ako znalec literatúry, talentovaný básnik, ale aj ako schopný organizátor a dobrý novinár.
Karol Kuzmány zomrel 14. augusta 1866 v Turčianskych Tepliciach. Dožil sa 59 rokov. Pochovali ho na Národnom cintoríne v Martine.
