Bolo 11. novembra 1918, keď o 11.11 h padli posledné salvy pri podpise prímeria vo francúzskom Compiégne, ktoré dalo bodku za prvou svetovou vojnou. V tento deň si celý svet pripomína Deň vojnových veteránov alebo Deň prímeria.
Ako uvádza Vojenský historický ústav, išlo dovtedy o vojnový konflikt s najväčším počtom obetí v dejinách ľudstva. Veľká vojna si vyžiadala 8 miliónov životov a ďalších 21 miliónov vojakov sa zranilo. Celkovo bolo mobilizovaných zhruba 65 miliónov vojakov.
Symbolom Dňa vojnových veteránov, ktorým si ľudia uctievajú padlých, sa stal vlčí mak. A prečo práve červený divý mak? Počiatok tejto symboliky sa nachádza v básni „In Flanders Fields“ (Na flámskych poliach) od kanadského vojnového lekára Johna McCraea. Zložil ju v 1915, keď sa zúčastnil bitky o belgické mesto Ypres.
Báseň vychádza z jeho útrap a bolesti pri pohľade na ranených a mŕtvych, písaním tlmil svoju vnútornú bolesť. Obzvlášť ho zasiahla smrť blízkeho priateľa. Pri tejto príležitosti zložil spomínanú báseň, no papierik, na ktorý ju napísal, zahodil.
Okoloidúci vojak papierik s básňou našiel a poslal ho do Spojeného kráľovstva, kde poetické dielo uverejnil 8. decembra 1915 časopis Punch. Tradície nosenia divého maku sa McCrae nedožil, pretože zomrel 28. januára 1918 vo veku 45 rokov na zápal pľúc.
Z vlčieho maku spravila symbol prvej svetovej vojny Američanka a členka asociácie Mladí kresťania Moina Michaelová. Prvýkrát sa tak tento symbol použil v Spojených štátoch v roku 1920, keď ho prijali americkí veteráni. Do Európy, konkrétne do Francúzska, sa dostal rok nato.
V USA si 11. november 1918 pripomínajú ako Veterans Day, v krajinách Commonwealthu ako Remembrance Day či Poppy Day, v Belgicku a Francúzsku ako Deň pamäti alebo Deň prímeria. Deň vojnových veteránov si každý rok pripomíname i na Slovensku.
