Hory, v ktorých sa budú konať alpské disciplíny na blížiacich sa zimných olympijských hrách v Pekingu, sa pýšia nádhernými scenériami a úchvatnými zjazdovkami, no chýba im pomerne dôležitá vec – ozajstný sneh, napísal spravodajský server The Guardian.
Od januára do marca tohto roku napadli v Národnom lyžiarskom stredisku v Jen-čchingu, ktoré leží asi 55 kilometrov na severovýchod od Pekingu, iba dva centimetre snehu. Podľa údajov, ktoré zhromažďujú meteorologické internetové stránky worldweatheronline.com, zaznamenali väčšiu snehovú nádielku ako Jen-čching napríklad Londýn, Paríž alebo Madrid.
Medzinárodný olympijský výbor (MOV) je teraz pod intenzívnou paľbou otázok vo veci ekologických dosahov hier, ktoré sa majú začať 4. februára 2022. Okrem obáv z nedostatku snehu sa medzi nimi objavuje aj tvrdenie, že zjazdovky pre alpské lyžovanie vybudovali v chránenej prírodnej oblasti.
Odborníci medzičasom spočítali, že počas olympijských hier v Pekingu bude potrebných zhruba 49 miliónov litrov vody na vytvorenie umelého snehu. „Z hľadiska udržateľnosti by to mohli byť najhoršie hry, aké sa kedy konali,“ povedala profesorka Carmen de Jongová, geografka zo Štrasburskej univerzity.
Dosahy na životné prostredie
„V týchto horách nie je prakticky žiadny prírodný sneh,“ dodala s tým, že umelý sneh je náročný na spotrebu vody a energie, poškodzuje zdravie pôdy a spôsobuje eróziu.
Činitelia MOV v správe o hodnotení ponuky v júni 2015 upozornili, že Jen-čching, plánované dejisko zjazdového lyžovania, a Čang-ťi-kchou, kde sa majú konať preteky v behu na lyžiach, skokoch na lyžiach a snowboardingu, majú každoročne skromné snehové zrážky a počas OH by boli úplne závislé od umelého snehu.
Ale Štokholm, Oslo a Mníchov nakoniec svoje kandidatúry na organizovanie hier stiahli pre náklady či preto, že nezískali podporu verejnosti.
Jen-čching už pripravuje infraštruktúru na zasnežovanie. Zhruba 200 snehových diel vytvorí na svahoch hôr v Jen-čchingu stuhy umelého snehu. Sieť potrubí a priekop bude privádzať vodu z nádrže k zasnežovacím strojom.
Kým skutočný sneh vzniká v mrakoch zo zhlukov drobných ľadových kryštálikov, umelý sneh sa vyrába z vodných kvapiek mrznúcich do ľadových guličiek. To zvyčajne znamená tvrdšiu zjazdovku a profesionálni lyžiari často dávajú umelému snehu prednosť, pretože je rýchly a s vysokou priľnavosťou.
Nie je to prvýkrát, čo MOV pre konanie alpských lyžiarskych disciplín vybral miesto, kde je viac skál ako snehu. Posledné zimné olympijské hry sa konali v juhokórejskom Pchjongčchangu, kde pre chladnú, ale suchú klímu bolo rovnako potrebné obrovské množstvo umelého snehu.
Justin Francis, člen britskej vládnej Rady pre udržateľné podnikanie a výkonný riaditeľ cestovnej kancelárie Responsible Travel, uviedol: „Olympijské hry sú svetovou prehliadkou zimných športov a je mimoriadne, že sa konajú v mieste, ktoré je závislé od umelého snehu. OH nás inšpirujú k športu, ale aj k tomu, aby sme prispeli k udržateľnosti planéty. Ale v tomto prípade ide o veľmi zlé posolstvo.“
Ďalší problém?
A to nie sú jediné obavy, ktoré ZOH v Pekingu sprevádzajú. Podľa správy MOV, ktorá v roku 2015 hodnotila čínsku kandidatúru, má dejisko alpských disciplín susediť s národnou prírodnou rezerváciou Sung-šan, ktorá sa rozkladá na ploche 4 600 hektárov. No v auguste 2015 časopis Nature informoval o obavách vedcov, podľa ktorých lyžiarsky areál zasahuje až na územie parku.
Medzi znepokojenými odborníkmi bol aj Wang Si z Čínskej akadémie vied, ktorý umiestnil na internet príspevok zobrazujúci mapu so zjazdovkami pre alpské lyžovanie, ktoré začínajú aj končia v chránenej prírodnej rezervácii. Jeho príspevok sa dočkal 240 000 zobrazení a viac ako tisícky preposlaní predtým, ako z internetu zmizol.
Starosta Jen-čchingu neskôr uviedol, že hranice rezervácie boli v príspevku zmenené a žiadna z olympijských tratí cez chránené územie nevedie.
