Ruský prezident Vladimir Putin v utorok (30. 11.) varoval Severoatlantickú alianciu, aby na Ukrajine neprekročila „červenú čiaru“. Tou by podľa neho bolo rozmiestnenie určitých útočných rakiet na ukrajinskom území, uviedli ruské agentúry.
V takom prípade by Rusko „bolo nútené konať“, zdôraznil šéf Kremľa. Bieloruský líder Alexandr Lukašenko sa v utorok zmienil o možnosti rozmiestniť ruské jadrové zbrane na území svojej krajiny, ak by sa aliančné jadrové zbrane ocitli v Poľsku.
Putin sa v ruskej metropole zúčastnil investičného fóra. V prejave okrem iného povedal, že dúfa, že na všetkých stranách zvíťazí zdravý rozum. Chce však, aby si NATO bolo vedomé, že Rusko má obavy o vlastnú bezpečnosť spojené s Ukrajinou.
„Ak sa na území Ukrajiny objaví nejaký druh útočných systémov, čas letu do Moskvy bude sedem – desať minút a v prípade hypersonických zbraní päť minút. Len si to predstavte,“ uviedol Putin. „Čo máme robiť pri takomto scenári? Budeme musieť vytvoriť niečo podobné vo vzťahu k tým, ktorí nás takto ohrozujú. A môžeme to urobiť hneď,“ dodal.
V tejto súvislosti pripomenul, že Rusko práve úspešne otestovalo novú námornú hypersonickú strelu, ktorú odovzdajú ozbrojeným silám na začiatku budúceho roka. Pri teste letela podľa neho päť minút rýchlosťou deväťkrát vyššou ako je rýchlosť zvuku.
„Vytváranie takýchto hrozieb (na Ukrajine) pre nás znamená červené čiary. Ale dúfam, že k tomu nedôjde. Dúfam, že zvíťazí zdravý rozum, zodpovednosť pre naše krajiny aj pre svetové spoločenstvo,“ povedal ruský prezident.
Jadrové zbrane v Bielorusku?
Bieloruský líder Alexandr Lukašenko zase pohrozil rozmiestnením ruských jadrových zbraní vo svojej krajine, ak by aliančné jadrové zbrane skončili v Poľsku.
Agentúra dodala, že generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg predtým uviedol, že ak Nemecko odmietne jadrové zbrane, tak môžu byť rozmiestnené v iných európskych krajinách, a to aj ležiacich na východ od Nemecka. „(V takom prípade) navrhnem Putinovi vrátiť jadrové zbrane do Bieloruska,“ povedal Lukašenko podľa RIA Novosti.
Dopoludnia minister zahraničia Spojených štátov Antony Blinken v Rige upozornil Moskvu, že akákoľvek nová agresia Ruska na Ukrajine bude mať vážne dôsledky. Šéf americkej diplomacie sa zúčastňuje na dvojdňovom stretnutí ministrov zahraničia 30 členských krajín NATO, ktoré sa v lotyšskej metropole začína v utorok.
Stoltenberg: Agresiu potrestáme
Stoltenberg medzitým tiež uviedol, že Rusko zaplatí vysokú cenu za akúkoľvek novú vojenskú agresiu proti Ukrajine. Šéfovia diplomacií krajín NATO na stretnutí budú preberať možnosti, ako dať Rusku najavo rázny postoj k jeho vojenským aktivitám.
Stoltenberg v minulých dňoch opakovane upozornil, že Moskva zhromaždila pri ukrajinských hraniciach ťažké zbrane, delostrelectvo, bezpilotné lietadlá a desaťtisíce vojakov pripravených do akcie. Šéf aliancie v utorok zopakoval, že NATO vpád do svojej partnerskej krajiny nepripustí.
„Rusko zaplatí vysokú cenu, ak znovu použije silu proti nezávislosti Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg. Ukrajina v obavách z opakovania agresie, ktorá v roku 2014 viedla k ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym, žiada alianciu o väčšie bezpečnostné záruky.
Znepokojené sú ale aj členské krajiny NATO – Poľsko, Litva či Lotyšsko – a v uplynulých dňoch volajú po zvýšení počtu aliančných vojakov pôsobiacich v regióne, ktoré má pomôcť pri odstrašovaní Ruska.
Stoltenberg podotkol, že Západ už prostredníctvom ekonomických či politických sankcií ukázal, že vie na nepriateľské počínanie Moskvy zareagovať.
Okrem aktivity ruskej armády je témou utorkového rokovania tiež situácia pri hraniciach štátov NATO s ruským spojencom Bieloruskom, kadiaľ sa stále na západ pokúšajú dostať stovky migrantov.
Ministri preberajú aj snahu o celosvetovú kontrolu zbrojenia, ktorá sa podľa Stoltenberga úplne nedarí aj pre odstúpenie Ruska od dohody o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu. Rusko naopak vinilo z nezáujmu o pokračovanie zmluvy USA.
