Armády krajín sveta sa nesmú nečinne prizerať celosvetovému boju proti zmene klímy. Mali by podľa jasne stanovených pravidiel znižovať obrovské množstvo emisií skleníkových plynov, ktoré vypúšťajú do ovzdušia. Na klimatickej konferencii OSN v škótskom Glasgowe to v utorok (2. 11.) podľa agentúry Reuters uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.
Existuje len málo spoľahlivých údajov o emisiách vytváraných vojenskou činnosťou, niet však pochýb o tom, že ich množstvo je veľké, podotýka Reuters. Poukazuje pritom na správu z roku 2019, ktorá dospela k záveru, že americká armáda by bola 47. najväčším svetovým výrobcom skleníkových plynov, keby bola štátom.
„Neexistuje spôsob, ako dosiahnuť čistú nulu bez toho, aby sme zahrnuli aj emisie spôsobené armádami,“ povedal Stoltenberg s odvolaním sa na predsavzatia mnohých krajín dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu, teda vypúšťať len také množstvo emisií, aké možno prirodzenou cestou spotrebovať.
Bývalý osobitný vyslanec OSN pre klimatické zmeny Stoltenberg ďalej oznámil, že v rámci NATO sa už začalo pracovať na metodike pre meranie emisií produkovaných ozbrojenými silami. Dokončená by podľa jeho predstáv mala byť do konca roku 2022. „To je cieľ, ale samozrejme som závislý od dohody tridsiatich spojencov,“ povedal.
Stoltenberg uznal, že svetové armády produkujú značnú uhlíkovú stopu. Podľa neho však už existujú snahy nájsť riešenie. Napríklad armáda Spojených štátov používa solárne panely na svojich objektoch, britskí vojaci hľadajú alternatívne palivá a Španielsko sadí na armádnych pozemkoch stromy, aby vstrebávali oxid uhličitý.
„V civilnom sektore prebieha energetická revolúcia a ide o to udržať krok, byť súčasťou tejto transformácie,“ povedal generálny tajomník Aliancie.
Stoltenberg začal presadzovať spoločné kroky NATO zamerané na ochranu klímy už skôr, pripomína Reuters. Podľa aliančných diplomatov však tieto snahy narážali na odmietavý postoj bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Súčasné výzvy v energetike šéf NATO pripodobnil k rozhodnutiu Winstona Churchilla, ktorý pred prvou svetovou vojnou naftou nahradil uhlie, ktoré dovtedy prevládalo ako palivo na lodiach britského námorníctva. Krok mal podľa Stoltenberga ako ekologický, tak strategický prínos.
„Musíme nájsť spôsob, ako zosúladiť potrebu mať ozbrojené sily priateľské k životnému prostrediu a súčasne ich mať silné a účinné,“ dodal.
