Americký prezident Joe Biden, predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová a kanadský premiér Justin Trudeau predstavili v utorok (2. 11.) na klimatickej konferencii v Glasgowe spoločný záväzok takmer stovky svetových krajín na zníženie emisií metánu.
Podľa Bidena sa k cieľom znížiť do roku 2030 úniky metánu do atmosféry o 30 percent oproti roku 2020 zaviazali krajiny, ktoré spolu predstavujú vyše 70 % svetového hrubého domáceho produktu a polovicu všetkých emisií tohto plynu.
Energetický sektor ako najväčší priestor
Trudeau prisľúbil, že Kanada do roku 2030 zníži emisie metánu pri ťažbe ropy a zemného plynu o 75 % oproti úrovni z roku 2012.
„Týmto globálnym záväzkom robíme z klimatickej konferencie COP26 moment, keď sa svet posúva od ambícií k činom,“ povedala pri svojom vystúpení von der Leyenová.
EK podľa nej budúci mesiac navrhne pravidlá pre reguláciu produkcie metánu, ktorá napríklad stanovuje limity k tomu, koľko plynu môže unikať pri ťažbe ropy či zemného plynu.
„Najväčší priestor na zlepšenie je bez akýchkoľvek pochybností v energetickom sektore,“ povedala von der Leyenová. EK podľa nej tiež podporuje založenie medzinárodnej nezávislej agentúry, ktorá by monitorovala emisie metánu na celosvetovej úrovni.
Okrem iného aj nové pracovné miesta
Podľa Bidena nový záväzok „zmení pravidlá hry“, pretože takmer polovicu všetkého doteraz pozorovaného oteplenia planéty prisudzujú vedci práve metánu. Ten má viac ako 80-krát väčšiu schopnosť zachytávať teplo v atmosfére ako oxid uhličitý.
Zároveň sa však oveľa rýchlejšie odbúrava z atmosféry, a tak je podľa Bidena zníženie jeho emisií do roku 2030 nevyhnutným krokom na splnenie dlhodobých klimatických cieľov, ktoré sa väčšinou sústredia na rok 2050.
„Jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžeme v tejto rozhodujúcej dekáde urobiť je znížiť emisie metánu tak rýchlo, ako to len bude možné,“ povedal americký prezident.
Jeho administratíva nedávno predstavila novú stratégiu na zníženie produkcie metánu v energetickom sektore aj v poľnohospodárstve. Boj proti únikom metánu označil Biden aj za obrovskú príležitosť na vytvorenie tisícok nových pracovných miest.
Kanadské prvenstvo
Trudeau nad rámec spoločného záväzku prisľúbil, že Kanada ako veľký výrobca ropy a zemného plynu zníži do roku 2030 úniky metánu vo svojom energetickom sektore o 75 % oproti roku 2012.
Poznamenal pritom, že sa tým stane prvou krajinou, ktorá vypočuje volanie Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA). Vyzval potom ďalších významných výrobcov ropy, aby sa k Kanade v tomto ohľade pripojili.
Zníženie únikov metánu v energetickom sektore považujú odborníci za jeden z najľahších spôsobov, ako zmierniť emisie skleníkových plynov, pretože možno dosiahnuť výrazný pokrok s už dostupnými technológiami a za pomerne nízku cenu.
Ťažšie je to, naopak, napríklad v poľnohospodárstve, veľké množstvo tohto skleníkového plynu totiž produkujú kravy. Značná časť emisií potom pochádza okrem iného zo skládok odpadu.
Nový americký plán
Administratíva Bidena pri príležitosti oznámenia globálneho záväzku predstavila aj svoj nový domáci plán, v ktorom bude mať hlavné slovo Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA). Tá získa právomoc regulovať uvoľňovanie metánu pri ťažbe ropy a zemného plynu.
Ťažobné spoločnosti budú musieť pravidelne monitorovať, či z ich nálezísk a s nimi spojenej infraštruktúry neuchádza metán a prípadne zjednať rýchlu nápravu.
Nová regulácia bude tiež vyžadovať, aby tí, čo ťažia ropu a vyrábajú zemný plyn ako vedľajší produkt, ho buď predali, alebo spálili namiesto jednoduchého vypúšťania do atmosféry.
Od firiem bude vláda vyžadovať aj investície do skladovacích nádrží, kompresorov či púmp, aby pri ich prevádzke neunikal plyn do ovzdušia.
Pravidlá začnú platiť pravdepodobne od roku 2023 a budú namierené na zníženie únikov metánu pri ťažbe ropy a zemného plynu o 74 % do roku 2035 voči roku 2005, uvádza EPA.
