Astronóm Tycho Brahe, vlastným meno Thyge Ottesen Brahe, sa narodil 14. decembra 1546 v Knutstorp v Dánsku a zomrel 24. októbra 1601 v Prahe. Jeho práca na vývoji astronomických prístrojov a na meraní a určovaní polôh hviezd vydláždila cestu budúcim objavom.
Jeho pozorovania – najpresnejšie možné pred vynájdením ďalekohľadu – zahŕňali komplexnú štúdiu slnečnej sústavy a presné polohy viac ako 777 stálych hviezd.
Máloktorá postava svetovej vedy mala tak pestrý, výstredný a pozoruhodný osud ako Tycho Brahe, píše portál denník.cz. V súboji prišiel o nos, takže nosil kovovú náhradu, jeho príbeh možno inšpiroval Williama Shakespeara k napísaniu jeho najslávnejšej tragédie Hamlet a jeho smrť je doslova renesančnou záhadou.
Keď bol ešte dieťaťom, uniesol ho vlastný strýko
Brahov život bol zvláštny už od jeho raného detstva. Keď mal dva roky, jeho strýko, bohatý dánsky šľachtic Jørgen Brahe, ho ukradol rodičom. Prečo to urobil, je dodnes otázne, ale faktom zostáva, že sa o chlapca neprestával starať a podporoval ho v jeho záľubách.
Keď v roku 1560 videl ako 16-ročný mladík zatmenie Slnka, zatúžil stať sa astronómom. Rýchlo si uvedomil, že ak má veda napredovať, vyžaduje si predovšetkým systematické a presné pozorovanie nočnej oblohy.
Keďže bol technicky zručný, zdokonalil na tento účel mnohé astronomické prístroje a vynašiel ďalšie. Veľkú časť svojho života strávil zostavovaním jednej z najväčších zbierok astronomických údajov nielen svojej doby, ale aj celej histórie ľudstva.
Vytvoril originálny astronomický koncept
Tycho Brahe vytvoril originálny astronomický koncept. Tvrdil, že Zem je stredom vesmíru a obiehajú okolo nej iba Slnko a Mesiac. Ostatné planéty obiehajú okolo Slnka.
Vytvoril tak jeden z kompromisných modelov medzi Ptolemaiovou geocentrickou teóriou a heliocentrickou teóriou Mikuláša Kopernika.
Presným meraním paralaxy dokázal, že kométy sa nachádzajú mimo dráhy Mesiaca.
Na základe Braheho pozorovaní (najmä polohy Marsu) mohol Johannes Kepler o niekoľko rokov neskôr sformulovať svoje slávne zákony o obežných dráhach planét.
Na Braheho počesť bol pomenovaný mesačný kráter Tycho.
Vo svojej astrologickej praxi presadzoval Brahe myšlienku, že postavenie nebeských telies ovplyvňuje, nie predurčuje, pozemské udalosti. Napísal dva astrologické traktáty. Tieto diela sa však nezachovali.
Po súboji mal namiesto nosa protézu
Jeho život zďaleka nebol suchopárny. Dokázal to vo svojich dvadsiatich rokoch, keď sa pohádal s iným mladým dánskym šľachticom menom Manderup Parsbjerg (údajne pre matematický vzorec) a došlo k súboju, pri ktorom astronóm navždy prišiel o špičku nosa a musel nosiť protézu – väčšinou medenú, ale pri slávnostných príležitostiach zrejme aj zlatú a striebornú.
Brahe sa v roku 1599 presťahoval do Prahy a čoskoro sa stal významnou osobnosťou vtedajšej spoločnosti. Na cestách a hostinách ho ako osobný šašo sprevádzal trpaslík Jepp, o ktorom veril, že má nadprirodzené schopnosti.
Záhadné okolnosti jeho smrti
Podľa legendy Brahe zomrel na prasknutý močový mechúr preto, že zo spoločenských dôvodov nemohol vstať z hostiny pred cisárom.
Lekárska veda však neskôr dokázala, že močový mechúr nemôže prasknúť, jednoducho sa samovoľne vyprázdni (vedec by sa vymočil).
Podľa historických prameňov vedec upadol do bezvedomia po hostine v dome Petra Voka z Rožmberka, kde búrlivo popíjal. Keď sa vrátil domov, nemohol močiť a mal silné bolesti.
Na základe dobových opisov jeho príznakov sa niektorí bádatelia domnievajú, že trpel akútnou urémiou, ktorá je zvyčajne dôsledkom zlyhania obličiek. Začal sa však sťažovať, že nemôže močiť, a po 11 dňoch neznesiteľných bolestí, zomrel.
Brahe je pochovaný v Prahe, v kostole Panny Márie pred Týnom neďaleko Staromestského námestia. V roku 1901 jeho pozostatky exhumovali, preskúmali a uložili do novej cínovej rakvy na tom istom mieste.
Zavraždili ho?
V roku 1996 Brahove pozostatky opakovane exhumovali a preskúmali a na jeho fúzoch a v korienkoch vlasov našli jedovaté množstvo ortuti. Ak by sa v jeho kostiach našla ortuť, znamenalo by to, že jej bol vystavený dlhší čas – napríklad pri svojich experimentoch.
Ortuť v korienkoch jeho vlasov však skôr naznačovala, že mohol byť úmyselne otrávený.
Nový výskum Brahových pozostatkov, ktorý sa uskutočnil v roku 2010 pomocou počítačovej tomografie, nakoniec ukázal, že k vražde nedošlo. Koniec koncov, ortuti nebolo toľko, aby spôsobila náhlu smrť. Slávny astronóm zomrel prirodzenou smrťou.
