Španielsko v stredu (8. 12.) pri príležitosti cirkevného sviatku Nepoškvrneného Počatia Panny Márie odhalí v barcelonskej bazilike Sagrada Familia novú vežu Panny Márie.
Druhú najvyššiu vežu z deviatich, ktorá je vysoká 138 metrov odhalia osvetlením gigantickej hviezdy, ktorá korunuje jej najvyššiemu bodu. Hviezda má priemer 12,5 metra a váži 5,5 tony. Podľa Lonely Planet stála 1,5 milióna eur.
Prvá dokončená veža
Veža Panny Márie pozostáva z 800 okien, z ktorých každé je navrhnuté tak, aby sa počas slávnostného otvorenia rozsvietilo na modro, čo má pripomínať plášť Panny Márie. Ceremoniálom sa táto veža oficiálne stane prvou dokončenou od roku 1976.
„Veľká žiarivá hviezda zmenila panorámu Barcelony a stúpa, aby priniesla svetlo a nádej,“ uvádza sa vo vyhlásení nadácie, ktorá prevádzkuje Sagradu Familiu.
Ceremónia sa má vysielať aj naživo. Predchádzať jej má špeciálna omša v bazilike, ktorá vyvrcholí osvetlením kostola. Hviezda vyrobená zo špeciálneho skla, by mala žiariť aj počas dňa, ak bude svietiť slnko.
Nie všetci ale majú z novej veže a hviezdy radosť. Podľa denníka El Nacional sa združenie obyvateľov žijúcich v okolí barcelonskej dominanty sťažovalo, že rozsvietená hviezda spôsobí svetelný smog a označilo ju aj z estetického hľadiska za „hrôzu“.
Výstavba sa opäť predĺžila
Sagrada Familia sa začala stavať v roku 1882 a stále nie je jasné, kedy bude unikátne architektonické dielo zobrazujúce život Ježiša Krista a biblické dejiny dokončené v podobe, akú si predstavoval tvorca a architekt Antoni Gaudí.
Pred pandémiou ochorenia COVID-19 sa plánovalo, že bude dostavaná v roku 2026, kedy uplynie 100 rokov od architektovho úmrtia. Pre pandémiu, ktorá výrazne obmedzila cestovný ruch, a tým aj časť príjmov na dostavbu tohto chrámu, sa termín takmer určite nestihne.
„Mali sme cieľ – dokončiť práce do roku 2026. To ale, žiaľ, nebude možné. Môže to byť v roku 2030, 2035, 2040. Keby som povedal presný termín, tak by som klamal,“ uviedol ešte skôr šéf pamiatky Xavier Martínez.
Prečo sa buduje tak dlho?
Gaudí od začiatku vedel, že stavba sa nedokončí počas jeho života. Veľkú časť svojej práce preto strávil vývojom detailných 3D modelov namiesto tradičných náčrtov, aby sa zabezpečilo, že komukoľvek sa projekt odovzdá, presne by vedel, ako mal vyzerať.
V roku 1926 architekta zrazila električka a zomrel. V tomto období bola bazilika dokončená na 15 až 25 percent, pripomína portál euronews.com.
V roku 1936 sa odohrala Španielska civilná vojna, kedy sa anarchisti vlámali do Gaudího bývalej kancelárie a zničili modely a spálili plány. Hoci exteriér stavby ostal nedotknutý, až do roku 1939 sa nedosiahol žiaden pokrok.
Od roku 1939 až 1975 vládol Španielsku diktátor Francisco Franco, ktorý o budovu neprejavoval veľký záujem. Problémom tak bol najmä nedostatok financií.
Výstavbe nepomohla ani vláda, ktorá v roku 2007 predstavila návrhy, podľa ktorých by vysokorýchlostná železničná sieť viedla pod základmi baziliky. Aj to zdržalo pokračovanie v prácach.
Španielske úrady si v roku 2016 uvedomili, že bazilika stále nemá príslušné povolenie na výstavbu. UNESCO dokázalo pomôcť záležitostiam v roku 2017 tým, že zaplatilo 37 miliónov eur za dohľad nad povolením.
Gaudího chrám je na zozname svetového dedičstva UNESCO od roku 2005. Na možnosť pozrieť si ho čakali predtým v Barcelone denne obrovské zástupy turistov. Napríklad v roku 2019 navštívilo baziliku 4,5 milióna ľudí zo 120 krajín, cudzinci tvorili 90 percent návštevníkov.
