Na hlavný obsah

Voľby 2024

Oficiálne výsledky Eurovolieb 2024 na Slovensku

Eurovoľby

Bratislavský kraj žiada o viac peňazí z európskych zdrojov

Problémy už samosprávy nedokážu sanovať z vlastných rozpočtov.

Bratislavský kraj žiada o viac peňazí z európskych zdrojov
Na snímke predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS). Foto: TASR

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) potrebuje na svoj rozvoj viac z európskych peňazí, uviedol jeho predseda Juraj Droba (SaS). Samosprávy v regióne vrátane hlavného mesta bojujú s viacerými problémami, ktorých riešenia už nie je možné vykryť z vlastných rozpočtov.

Droba priblížil, že Európska komisia (EK) vníma bratislavský región ako bohatý, pretože prihliada na to, koľko percent HDP región vyprodukoval, ale nie na to, koľko peňazí sa do kraja vracia po prerozdelení medzi vyššie územné celky. V kraji sa vyprodukuje 30 percent HDP celej krajiny, vracia sa tam len 14 percent.

„Apelujeme preto na európske inštitúcie, aby schválili presun alokácie na projekty v Bratislavskom kraji,“ povedal Droba s tým, že župa plne podporuje premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) a ministerku investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veroniku Remišovú (Za ľudí) v rokovaniach o eurodotáciách. Podľa Drobu „chápu potreby Bratislavského kraja“.

Kraj bez zdrojov EÚ nedokáže vyriešiť problémy v školstve či doprave

Župan hovoril o flexibilite eurofondov vo výške desať percent, vďaka ktorej by sa mohla časť peňazí z Únie alokovať na projekty v Bratislavskom kraji. „Až 85 percent z týchto zdrojov musia oprávnení žiadatelia použiť na inovácie, smart riešenia, vedu a výskum, dopravu a opatrenia v životnom prostredí, ale alarmujúce sú situácie v školstve alebo sociálnej a zdravotnej starostlivosti,“ uviedol. Konštatoval, že päťpercentnú flexibilitu vnímajú ako minimum.

Región sa borí so starnúcou populáciou, z čoho vyplývajú väčšie náklady na zdravotnú či sociálnu starostlivosť o obyvateľov. Okrem toho je veľkým problémom nedostatok materských a základných škôl, na ktorých výstavbu nepostačujú rozpočty jednotlivých miest a obcí.

Európske peniaze chcú samosprávy v kraji investovať aj do zelených projektov, výstavby cyklotrás, integrovanej hromadnej dopravy či modernizovania alebo budovania kanalizácií.

Droba varoval, že bez flexibility kraj nebude schopný vystavať viacero základných či stredných škôl, čím samosprávy nebudú môcť splniť zákonnú povinnosť o umiestnení detí do škôl, ale problémom bude aj dopravná infraštruktúra, ktorá napríklad v Pezinku zapríčiní, že mesto dosiahne limity svojho rozvoja a začne stagnovať.

Hrozí takisto, že sa nezrealizuje stavba malokarpatského obchvatu, keďže starostlivosť o cesty síce kraj pokrýva z vlastného rozpočtu, ale ich výstavba zo zdrojov územného celku nie je možná.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Regióny