Politik, právnik, spoluzakladateľ a funkcionár Svetového kongresu Slovákov Ferdinand Ďurčanský sa narodil v Rajci 18. decembra 1906. V nedeľu uplynie od jeho narodenia 115 rokov.
Pochádzal zo zemianskeho rodu Ďurčanskovcov. Jeho otec Juraj bol statkárom a v medzivojnovej republike pôsobil ako senátor Národného zhromaždenia Československej republiky za Slovenskú ľudovú stranu.
Ako uvádza Ústav pamäti národa, na svoju dobu dosiahol špičkové právnické vzdelanie. Bol najvýznamnejšou osobnosťou v rámci mladej, akademicky vzdelanej generácie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), hoci sám nebol organizovaným členom strany. V rámci ľudáckeho hnutia patril k radikálnemu krídlu.
Podieľal sa na rozdelení Československa
Ako významný predstaviteľ Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS) sa v roku 1939 podieľal na rozdelení Československa. Na základe dohovoru Jozefa Tisa, Ferdinanda Ďurčanského a Adolfa Hitlera na stretnutí v nemeckom Berlíne vyhlásili 14. marca 1939 na Slovensku nezávislosť a na jeho území vznikol Slovenský štát – satelit Tretej ríše, ktorý sa od prijatia ústavy 21. júla 1939 premenoval na Slovenskú republiku (1939-1945).
Študoval právo na Univerzite Komenského (UK) v Bratislave, absolvoval aj štúdium vo francúzskom Paríži, nemeckom Berlíne, rakúskej Viedni a holandskom Haagu. Od roku 1933 vyučoval na UK v Bratislave, v roku 1939 sa stal docentom, profesúru získal v roku 1940.
V slovenskej autonómnej vláde zastával v rokoch 1938-1939 funkciu ministra spravodlivosti, zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, neskôr bol ministrom verejných prác a dopravy. V rokoch 1939-1940 bol prvým ministrom zahraničia a súčasne aj ministrom vnútra vojnovej Slovenskej republiky (1939-1945).
„Už za prvej ČSR ako publicista bol prívržencom radikálneho krídla HSĽS a smerovania Slovenska k totalitnému režimu. V krátkom období slovenskej autonómie 1938 – 1939 ako člen vlády Slovenskej krajiny a poslanec jej snemu sa iniciatívne podieľal na likvidácii demokratického režimu na Slovensku a na príprave prvých protižidovských zákonov,“ pripomína Historický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV).
Historický ústav SAV poukázal na to, že v marci 1939, keď bolo ČSR bezprostredne ohrozené likvidáciou zo strany nacistického Nemecka, Ďurčanský vystupoval ako prívrženec Nemeckej ríše a opakovane vyzýval na odtrhnutie sa Slovenska od republiky okamžite a nelegálnym spôsobom.
„Po vzniku Slovenského štátu (následne Slovenskej republiky) spolupôsobil vo vysokých štátnych funkciách na upevňovaní nedemokratického režimu, ako aj na príprave, prijatí a realizácii antisemitských právnych noriem. Ako člen vlády aktívne realizoval protižidovskú politiku ľudáckeho režimu.“
Keďže v zahraničnej politike sa pokúšal zachovať určitú nezávislosť slovenskej zahraničnej politiky, dostal sa do sporu so záujmami nacistického Nemecka a na priamy zásah Hitlera ho z vlády odvolali. Potom až do roku 1945 pedagogicky pôsobil na Slovenskej univerzite (dnešnej UK) v Bratislave.
Zvyšok života prežil na úteku
V marci 1945 utiekol do Rakúska a odtiaľ cez Švajčiarsko do talianskeho Ríma. Bol hľadaný ako vojnový zločinec. Často menil miesto pobytu aj svoju identitu. Istý čas sa dokonca ukrýval aj vo františkánskom kláštore.
Aby ho nespoznali, tak si Ďurčanský v tomto období zafarbil vlasy a oholil fúzy. Československá vláda sa viackrát pokúšala primäť Taliansko k jeho vydaniu. Obracala sa aj na americké a francúzske okupačné úrady, ale najmä Američania sa priamej odpovedi vyhýbali alebo vydanie Ďurčanského ustavične odkladali.
V roku 1947 ho v jeho neprítomnosti Národný súd v Bratislave odsúdil ako vojnového zločinca na trest smrti.
V tom čase emigroval do Argentíny, odkiaľ sa v roku 1952 presťahoval do Spolkovej republiky Nemecko (SRN, dnes Nemecko).
Stál pri zrode Svetového kongresu Slovákov, ktorý vznikol v roku 1970 a bol jeho prvým podpredsedom. Zomrel v nemeckom Mníchove 15. marca 1974.
Bustu Ferdinanda Ďurčanského osadili na Námestí SNP v jeho rodisku Rajci 10. júna 2011 na základe uznesenie mestského zastupiteľstva.
Proti odhaleniu busty protestovali miestni obyvatelia, Židovské náboženské obce aj Slovenský zväz protifašistických bojovníkov. Podľa niektorých názorov je umiestnenie Ďurčanského pamätníka v Rajci jasnou propagáciou fašizmu.
