NATO a Európska únia by podľa šéfa slovenskej diplomacie Ivana Korčoka (nom. SaS) nemali dávať Rusku prísľuby, ktoré by ho povzbudzovali k prekresľovaniu čiar a vytváraniu nových zón vplyvu.
Prioritou Slovenska však zostávajú dobré diplomatické vzťahy s Moskvou aj Kyjevom. Dobrú spoluprácu chce zachovať aj s Budapešťou, s ktorou sa Bratislava počas roka dostala do sporu. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Soňa Weissová.
Všetko sa začína v najbližšom susedstve, a to je aj doktrínou slovenskej zahraničnej politiky. Korzetom sú vzájomné dobré vzťah. To sú Korčokove slová, ktorý hodnotil rok 2021. Ten bol podľa neho dynamický a poznačený pandémiou.
Jednou z jej výziev v susedstve boli vzťahy s Ukrajinou. Riešenie aktuálneho napätia s Ruskom vidí v diplomacii, no zdôraznil, že Ukrajinci sú naši susedia, ktorí sa nesmú cítiť ohrození.
„Súčasťou tohto riešenia nemôže byť to, že sa tu nakreslia opäť červené čiary, kedy sa záujmy jedného štátu budú riešiť na úkor bezpečnosti, suverenity alebo slobody iného štátu,“ dodal Korčok.
Podľa Korčoka nie je jasné, prečo Moskva zhromažďuje na ukrajinských hraniciach tisíce vojakov. Kremeľ dlhodobo tvrdí, že nemá v úmysle narušiť územnú celistvosť Ukrajiny.
Slovensko-maďarské vzťahy
Slovensko reagovalo v roku 2021 na tieto, ale aj ďalšie správy zo sveta podstatne proaktívnejšie ako za predchádzajúcej vlády.
„Vidím aj v prípade ministra Korčoka, že sa vyjadruje presnejšie a konkrétne k mnohým problémovým otázkam. Napokon aj počas Korčoka sa prijala nová bezpečnostná stratégia, čo treba považovať za veľmi dôležitý dokument, na ktorom môžeme stavať,“ uviedol riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Tomáš Strážay.
Počas roka otvoril rezort diplomacie aj tému o skupovaní slovenskej poľnohospodárskej pôdy Maďarskom. Podľa šéfa diplomacie išlo o normálnu a štandardnú komunikáciu medzi partnermi. Vyvolávanie vášní, ktoré mu niektorí ďalší politici vyčítali, naopak kritizuje.
Strážay aktivitu vo vzťahu s maďarskými susedmi víta, pretože roky sa prehliadala. „Zmenila sa trošku kultúra komunikácie alebo možno aj zásadne, ale to neznamenalo, že by sa vzájomné problémy riešili, ktoré sa postupne kumulovali,“ dodal.
Preto by Slovensko malo podľa neho pokračovať v prehlbovaní slovensko-maďarskej spolupráce. Korčok hovoril aj o EÚ, ktorá sa po prvotnej kritike vakcinačnej stratégie dokázala zmobilizovať a Slováci sa aj vďaka nej dostali v konečnom dôsledku k očkovacím látkam.
