Pred jeho objavom sa nevedelo, či je americký kontinent spojený s Áziou alebo nie. Pred 280 rokmi, 19. decembra 1741, zomrel dánsky moreplavec Vitus Bering, po ktorom je pomenované more, ostrov i prieliv.
Bering, prezývaný tiež „ruský Kolumbus“, sa najviac preslávil výpravou, ktorou ho poveril ruský cár Peter Veľký. Jej cieľom bolo preskúmať východné pobrežie Kamčatky a súčasne rozšíriť ruské mocnárstvo. Bering sa po vojenskej kariére dal do služieb ruského cára.
Pobrežie najzápadnejšieho cípu severoamerického teritória sa podarilo Beringovi dosiahnuť až počas druhej kamčatskej expedície, na ktorú sa vydal z Petrohradu v roku 1733. Na územie, ktoré nebolo dovtedy zakreslené na mapách, vstúpil v roku 1741 a nazval ho Aljaškou.
Vitus Bering vyrazil z Kamčatky 4. júna 1741 na lodi Svätý Peter a do zálivu pri Aljaške vplával 20. augusta 1741. V obavách o loď a posádku sa snažil rýchlo dostať do bezpečia, a preto stačil preskúmať len juhozápadný pevninský výbežok a niektoré z Aleutských ostrovov.
Osudným mu bol skorbut – choroba námorníkov
Bering, trpiaci skorbutom, stihol loď ešte navigovať naspäť, ale 4. novembra 1741 stroskotaniu na jednom z Komadorských ostrovov neďaleko Kamčatky už nezabránil. Na ostrove, ktorý bol po ňom pomenovaný, 19. decembra 1741 chorobe podľahol.
Ani veľká časť posádky sa jari nedočkala. Námorníkom, ktorí prežili, sa podarilo nasledujúci rok na novopostavenej menšej lodi vrátiť na Kamčatku aj so správami o obrovskom množstve kožušinovej zveri, najmä morských vydier a tuleňov.
Na Aljašku sa začali čoskoro plaviť prvé skupinky obchodníkov s kožušinami. Potom, čo na jej území objavili koncom 19. storočia zlato, začala priťahovať aj zlatokopov a iných dobrodruhov – nastala slávna zlatá horúčka.
Na Aljaške sú dodnes pozostatky ruskej minulosti
V Ruskej Amerike, ako sa vtedy Aljaške hovorilo, vyrástlo niekoľko ruských sídiel. Doteraz sa na polostrove zachovali pravoslávne kostoly, ktoré sú mementom ruskej histórie tohto polostrova. Keď sa v 20. storočí na polostrove začala ťažiť ropa, už nepatril Rusku.
Ruské impérium, zmietané po Krymskej vojne (1853 až 1856) ťažkými ekonomickými problémami, sa aj pod ťarchou značných dlhov rozhodlo vzdialené obrovské oblasti predať. Spojené štáty odkúpili 30. marca 1867 Aljašku za 7,2 milióna dolárov, čo je v súčasnosti viac ako 120 miliónov dolárov.
Samotné odovzdanie územia sa uskutočnilo v mestečku Novo-Archangeľsk (v súčasnosti Sitka) 18. októbra toho istého roku. Do roku 1912 bola Aljaška dištriktom, potom teritóriom a od januára 1959 je 49. štátom USA – je najsevernejším, najzápadnejším a najväčším štátom USA.
Po nákupe sa v Spojených štátoch objavilo nemálo kritických hlasov, že za „chladničku“ a „hory ľadu“ vyhodili hriešne peniaze. Intenzita týchto hlasov však postupne zanikala s tým, ako začala Aljaška odkrývať svoje nerastné i prírodné bohatstvo.
