Na hlavný obsah

Najmladšia laureátka mala len 17 rokov. Niektorých režim donútil ocenenie odmietnuť

Pred 120 rokmi udelili prvé Nobelove ceny.

Najmladšia laureátka mala len 17 rokov. Niektorých režim donútil ocenenie odmietnuť
Nobelova cena - zlatá medaila. Foto: TASR/AP

Prvé Nobelove ceny za fyziku, chémiu, medicínu, literatúru a mier sa udeľovali 10. decembra 1901 vo švédskom Štokholme. Oceňovanie sa uskutočnilo v deň piateho výročia úmrtia švédskeho vynálezcu Alfreda Nobela, ktorý stál za zrodom prestížnych cien.

V testamente z roku 1895 Nobel nariadil, aby prevažnú časť jeho majetku, ktorá predstavovala približne 31 miliónov švédskych korún, vyčlenili na fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny. Tieto ceny sa podľa jeho vôle udeľujú za fyziku, chémiu, fyziológiu alebo medicínu, literatúru a za mier „tým, ktorí priniesli ľudstvu najväčší úžitok“.

Prečo sa Nobel takto rozhodol, sa svet nikdy nedozvedel. Existuje však presvedčenie, že tak spravil z ľútosti, pretože jeho vynálezy sa začali čoraz viac používať vo vojne na smrtiace účely.

Udeľovanie cien

Nobelove ceny sa v súčasnosti považujú za najprestížnejšie na svete vo svojich odboroch. Medzi najvýznamnejších laureátov patria napríklad chemička a fyzička Marie Curie-Sklodowská, americkí prezidenti Theodore Roosevelt či Barack Obama, fyzikálny génius Albert Einstein, ochranca práv menšín Martin Luther King Jr. či britský premiér Winston Churchill.

Medzi ďalšími významnými nositeľmi cien sú anglický dramatik George Bernard Shaw, americký spisovateľ a predstaviteľ Stratenej generácie Ernest Hemingway, generálny tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu Michail Gorbačov, prvý prezident Juhoafrickej republiky čiernej pleti Nelson Mandela alebo 14. dalajláma Tändzin Gjamccho.

Bývalý juhoafrický prezident Nelson Mandela.
Foto: TASR/AP

Nie je netradičné, ak ocenenie vyhrá organizácia, alebo že si cenu rozdelia viacerí laureáti. Cenu môžu v jednom roku rozdeliť najviac medzi tri osoby a nie je možné ju udeliť posmrtne. Výnimkou je prípad, ak držiteľ zomrie medzi zverejnením svojho mena a slávnostným odovzdávaním.

Najnovšou je cena za ekonomiku, ktorú zaviedla Švédska ríšska banka v roku 1968 a prvýkrát ju udelili v 1969. Nemožno ju však považovať za klasickú Nobelovu cenu. S každou „nobelovkou“ je spätá aj finančná odmena vo výške takmer 1,4 milióna dolárov (cca 1,24 milióna eur), zlatá medaila a diplom.

Vo svojej poslednej vôli Nobel taktiež stanovil, že ceny by mali udeľovať štyri rôzne inštitúcie – tri švédske a jedna nórska. Kráľovská švédska akadémia vied udeľuje ocenenie za fyziku, chémiu a ekonómiu.

Lekárska univerzita s názvom Karolínsky inštitút má na starosti oblasť fyziológie alebo medicíny a Švédska akadémia je spojená s vyznamenaním, ktoré sa týka literatúry. Nobelovu cenu mieru zase udeľuje nórsky Nobelov výbor.

Nobelovka v číslach

Oficiálna stránka Nobelových cien uvádza, že za 120 rokov existencie udelili ceny celkovo 609-krát 975 laureátom, z toho 947 boli fyzické osoby a zvyšných 28 tvorili organizácie. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov získal Nobelovu cenu za mier dvakrát (1954, 1981) a Medzinárodný výbor Červeného kríža až trikrát (1917, 1944 a 1963).

V roku 2012 získala Nobelovu cenu za mier aj Európska únia za viac ako 60 rokov prínosu k budovaniu mieru, zmieru, demokracie a ľudských práv v Európe.

Boli aj roky, kedy sa Nobelova cena neudeľovala vôbec. Bolo to hlavne pre prvú i druhú svetovú vojnu. Najviackrát neudelili Nobelovu cenu mieru.

Najmladšou držiteľkou Nobelovej ceny (za mier) sa stala Malála Júsufzajová v roku 2014. Získala ju vtedy ako 14-ročná spolu s Kajlášom Satjárthím za boj proti znevýhodňovaniu detí a mládeže a za ich právo na vzdelanie.

Pakistanská aktivistka Malála Júsafzajová pózuje s Nobelovou cenou za mier.
Foto: TASR/AP

Naopak, najstarším laureátom sa vo svojich 97 rokoch stal John B. Goodenough. Dostal ju v oblasti chémie v roku 2019.

Ocenením poctili dovedna aj 58 žien. Objavili sa však aj dva prípady, keď laureáti cenu odmietli. Prvým bol literárny existencialista Jean-Paul Sartre (1964), pretože konzistentne odmietal akékoľvek oficiálne pocty.

Druhým bol Le Duc Tho, ktorý získal Nobelovu cenu mieru spolu s americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom za dohodnutie mierovej zmluvy vo Vietname. Údajne sa necítil byť v pozícii cenu prijať pre vtedajšiu situáciu v jeho domovine.

Niektorým zakázal prevziať ocenenie režim. Nemecký diktátor Adolf Hitler nedovolil prevziať ceny až trom laureátom – Richardovi Kuhnovi, Adolfovi Butenandtovi and Gerhardovi Domagkovi.

V 1958 Nobelovu cenu za literatúru akceptoval Boris Pasternak, známy najmä románom Doktor Živago, no vtedajší sovietsky režim ho cenu donútil nakoniec odmietnuť.

Kto bol Alfred Nobel?

Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme a po štyroch rokoch sa s rodičmi presťahoval do Ruska. Jeho otec prevádzkoval v Petrohrade závod na výrobu zápalných mín a iného vojenského vybavenia.

Študoval v Rusku, v Paríži, ale aj v Spojených štátoch a preukazoval sa ako brilantný chemik. Po krachu otcovho výrobného závodu sa presťahoval naspäť do Švédska, kde začal experimentovať s výbušninami. V 1863 vynašiel spôsob, ako kontrolovať detonáciu nitroglycerínu a minimalizovať tak nebezpečenstvo výbuchu pri manipulácii s ním.

Alfred Nobel na dobovej snímke.
Foto: ČTK/Suddeutsche Zeitung

Aj napriek tomu nitroglycerín ostával veľmi nebezpečným, čo potvrdila aj explózia Nobelovej továrne na nitroglycerín, pri ktorej zahynul jeho mladší brat a niekoľko ďalších ľudí. A tak hľadajúc nejakú bezpečnejšiu výbušninu sa nakoniec dopracoval k dynamitu, ktorý si nechal patentovať v 1867. Tento vynález mu zabezpečil nemalé bohatstvo a začal sa používať pri výstavbe a vo vojnách.

Približne 20 rokov na to zomrel vo Francúzsku Alfredov brat, no francúzske média si ho pomýlili práve s ním. Jedny z novín vydali článok s titulkom „Obchodník so smrťou je mŕtvy“, čo mnohých historikov viedlo k špekuláciám, že práve tento moment ho prinútil zamyslieť sa nad svojimi skazonosnými vynálezmi a prispel k vytvoreniu závetu, ktorý započal tradíciu oceňovania.

Alfred Nobel zomrel 10. decembra 1896 v talianskom San Reme.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet