Od útoku na Pearl Harbor, materskú základňu americkej flotily na Havaji, uplynulo 80 rokov. Prekvapivý úder uskutočnený japonským cisárskym námorníctvom na námornú základňu Spojených štátov viedol k tomu, že USA vypovedalo vojnu Japonsku a neskôr sa aktívne zapojilo do druhej svetovej vojny.
Napäté vzťahy medzi USA a Japonskom sa datujú už do druhej polovice 30. rokov minulého storočia. Japonsko sa totiž aj vojenskými konfliktami snažilo upevniť pozíciu veľmoci na ázijskom kontinente. Ovládlo Kórejský polostrov a v júli v roku 1937 zaútočilo na Čínu. Vládu čínskeho generála Čankajška sa Japoncom nepodarilo zvrhnúť aj vďaka vojenskej a materiálnej pomoci USA a Spojeného kráľovstva.
Invazívna japonská politika napokon vyvrcholila v júli 1941, keď Japonci obsadili Indočínu. Spojené štáty reagovali sankciami, zmrazili japonské aktíva v amerických bankách, uzatvorili svoje prístavy pre japonské lode či prerušili dodávky ropy.
Namiesto dohody vojna
Nasledovali rokovania o zrušení sankcií. Spojené štáty boli ochotné k tomu pristúpiť, ale len pod podmienkou, že Japonsko ukončí vojnu s Čínou a stiahne sa z Indočíny. S tým však Japonsko nesúhlasilo a začalo plánovať útok. Počítalo s tým, že útokom výrazne oslabia Spojené štáty a potom príde k dohode.
Útok sa začal v nedeľu 7. decembra 1941. K Havajským ostrovom sa šiestim japonským lietadlovým lodiam, na palubách ktorých bolo takmer 400 lietadiel, podarilo nepozorovane priblížiť vďaka tomu, že nepoužívali rádiové spojenie. Lietadlové lode sprevádzalo aj niekoľko ďalších bojových lodí a krížnikov.
Japonské bombardéry zaútočili na letecké základne, ale aj na lode v prístave. Krátko pred ôsmou rannou hodinou takmer bez odporu prenikli japonské lietadlá nad základňu a následným bombardovaním podporovaným torpédami, zničili bojové lode Arizona, California, Oklahoma a West Virginia a takmer 200 lietadiel.
Celý nálet trval len necelú hodinu a pol. Následky ale boli na prvý pohľad hrozivé. Poškodených ostalo ďalších 12 amerických plavidiel a viac ako 150 lietadiel. O život prišlo 2 400 Američanov a 1 178 bolo zranených. Japonci stratili 55 vojakov a 29 lietadiel.
Dátum, ktorý bude žiť v hanbe
„7. december 1941 – dátum, ktorý bude žiť v hanbe,“ povedal k udalosti vtedajší americký prezident Franklin D. Roosevelt.
Z nadvlády sa Japonsko netešilo dlho. Už v júni 1942 im Spojené štáty uštedrili prvú veľkú porážku pri atole Midway a neskôr aj v bitke o Guadalcanal. Víťazné ťaženie tichomorskými ostrovmi zakončili Američania v prvej polovici roku 1945 útokmi na Iwodžimu a Okinawu.
Japonsko napokon 2. septembra 1945 podpísalo na palube bojovej lode Missouri kapituláciu, ktorej predchádzalo zvrhnutie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki.
Povojnové Japonsko koncom šesťdesiatych rokov prijalo tri zásady odsudzujúce národné atómové zbrojenie. Etické a právne opodstatnenie atómových bômb je dodnes predmetom diskusií.
Spomienková ceremónia
Približne 150 veteránov z 2. svetovej vojny vrátane asi 40 preživších útok na Pearl Harbor sa v utorok (7. 12.) zúčastní na spomienkovej ceremónii v múzeu Pearl Harbor National Memorial na Havaji. Súčasťou spomienky bude chvíľa ticha o 7:55, čo je presný čas začiatku útoku.
Prvýkrát od roku 2019 sa uskutoční osobne. Minuloročné podujatie bolo pre pandémiu koronavírusu iba virtuálne. Mnohí z veteránov majú dnes cez 90 rokov. John Pildner pre portál ABC News povedal, že bol v armáde ešte predtým, ako mohol voliť, od roku 1944 do roku 1946. „Ak by som to mohol urobiť znova, urobil by som to,“ dodal.
Americký prezident Joe Biden ocenil a poďakoval sa všetkým, ktorý prežili tento deň. „Vyzývam všetkých Američanov, aby sa zamysleli nad odvahou, ktorú v ten deň preukázali naši statoční bojovníci, a spomenuli si na ich obete,“ doplnil.
