Paragraf 363 smeruje opäť na Ústavný súd (ÚS) SR. Tentokrát dala podnet skupina poslancov za OĽANO, SaS i nezaradený Miroslav Kollár. Na ÚS sa obrátili so žiadosťou o pozastavenie paragrafu a posúdenie jeho súladu s ústavou.
Tvrdia, že generálny prokurátor ho používa spôsobom, ktorý môže byť protiústavný. Podľa Maroša Žilinku ich tvrdenia nie sú pravdivé. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Simona Beňová.
Hovoria o rizikách
V návrhu na ÚS poslanec Alojz Baránik (SaS) hovorí, že právna úprava zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní v aktuálnom znení v sebe skrýva závažné riziká.
Tie sa prejavili v poslednom období najmä v súvislosti s vyšetrovaním a stíhaním viacerých verejne exponovaných korupčných káuz. To, ako generálny prokurátor využíva tento predpis, musí byť podľa nich posúdené z hľadiska účelu a rovnováhy.
„My sa chceme spýtať, či je to naozaj tak, že generálny prokurátor má postavenie, ktoré stojí nad najvyššími súdnymi autoritami. Či má také postavenie, že môže rozhodnúť inak, ako rozhodli senáty Najvyššieho súdu,“ skonštatoval.
Tiež je podľa nich otázne, či generálna prokúrátúra ako orgán, ktorý patrí do exekutívy – teda výkonnej moci, môže rozhodovať o správnosti rozhodnutí, ktoré ma na starosti súdna moc.
Milan Vetrák (OĽANO) hovorí, že ich návrh nie je namierený proti nikomu, ich cieľom je dosiahnuť lepšie pravidlá trestného konania. „Slovensko je v súčasnosti jedinou krajinou, minimálne v rámci Európy, ktorá má veľmi naširoko postavené právomoci generálneho prokurátora, a tieto sa dajú aj veľmi vážnym spôsobom zneužívať,“ vyhlásil.
Žilinka to odmieta
Generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti uviedol, že tvrdenia o nadmernom či neprimeranom používaní paragrafu 363 Trestného poriadku nie sú pravdivé.
„Ak teda dochádza k nadužívaniu, tak len pri zneužívaní mediálneho priestoru na šírenie klamstiev, zavádzania a manipulovania verejnej mienky a určite nie pri napĺňaní zákonnej povinnosti generálneho prokurátora zrušiť každé rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní, ktorého nezákonnosť zistí,“ napísal.
Úsilie dosiahnuť zmenu zákonných oprávnení generálneho prokurátora tak podľa neho nie je ničím iným ako snahou mocensky ovládnuť trestné konanie a v konečnom dôsledku prejavom strachu zo zákonnosti.
