Na hlavný obsah

Patril k elite slovenskej chirurgie. Pred 75 rokmi zomrel Stanislav Kostlivý

Podarilo sa mu vychovať cez 100 chirurgov.

Patril k elite slovenskej chirurgie. Pred 75 rokmi zomrel Stanislav Kostlivý
Na snímke Stanislav Kostlivý (vľavo) a symbol Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Foto: SNM/LF UK/koláž RTVS

Pred 75 rokmi zomrel v Prahe lekár a chirurg Stanislav Kostlivý. Patril k neodmysliteľným osobnostiam slovenskej chirurgickej školy a disponoval všestrannosťou vo viacerých lekárskych odboroch.

Kostlivý sa narodil 30. októbra 1877 vo Viedni českým rodičom, ktorí sa otvorene hlásili k českej národnosti. Študoval medicínu na Lekárskej fakulte Viedenskej univerzity, z ktorej promoval v roku 1902. Navštevoval stretnutia Slovanskej besedy, kde sa spoznal aj so svojou manželkou Bohumilou, vnučkou českého básnika Karla Jaromíra Erbena. Spolu vychovali dve dcéry.

Podľa portálu Forum Historiae Kostlivý v rokoch 1905 až 1909 pôsobil ako asistent na I. chirurgickej klinike u profesora Otakara Kukulu v Prahe. Práve tu preukázal svoje zručnosti a široké medicínske zameranie. Jeho prioritou bola brušná chirurgia, no vynikal aj v oblasti urológie, ušného a nosného lekárstva, gynekológie či novovznikajúcej ortopédie.

V roku 1909 získal miesto primára vo Všeobecnej verejnej nemocnici v Třebíči na Morave. Neskôr sa stal aj jej riaditeľom. Študentov inšpiroval svojou všestrannosťou.

Pôsobenie v Bratislave

Nová etapa v jeho živote nastala po prvej svetovej vojne, keď sa v roku 1919 presťahoval do Bratislavy. V tom istom roku prevzal vedenie chirurgickej klinky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (UK). Pod jeho vedením sa klinika už v prvých rokoch existencie mohla rovnať s európskymi štandardmi.

Podarilo sa mu vychovať novú generáciu slovenských chirurgov. K jeho škole sa hrdo hlásilo cez 100 chirurgov, 8 univerzitných profesorov a 6 docentov.

V rokoch 1923 – 1924 pôsobil vo funkcii rektora UK.

So začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1939 prišla aj zmena socio-politických pomerov na Slovensku. O dva roky neskôr sa musel z Bratislavy presťahovať do Prahy. Tam viedol úplne odlišný život – svojej profesii sa už nevenoval a postupne chradol.

Po skončení vojny ho žiadali o návrat na Slovensko, no choroba, ktorá bola pravdepodobne dôsledkom náruživého fajčenia, mu v tom zabránila. Krátko po vojne ho hospitalizovali na klinike, kde 7. decembra 1946 aj zomrel.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Slovensko