Poslanci v piatok (3. 12.) schválili novelu zákona, ktorá umožní od majiteľov súkromných pozemkov vyžadovať úhradu nákladov, ktoré štát vynaloží na odstraňovanie environmentálnych záťaží z ich parciel. Prelomili tak veto prezidentky Zuzany Čaputovej.
Na základe schváleného zákona začnú úrady vyžadovať kompenzácie za sanácie ekologickej záťaže, ktoré sa dokončia od začiatku júna budúceho roka.
Predkladatelia poukázali na to, že mnohé bývalé priemyselné podniky, na pozemkoch ktorých sa nachádza envirozáťaž, nemajú pôvodcu záťaže a nie je určená povinná osoba. Preto sa zodpovedným subjektom stáva štát prostredníctvom príslušného ministerstva.
Prezidentka vrátenie zákona do parlamentu zdôvodnila okrem iného tým, že neprimeraný rozsah požadovanej finančnej náhrady od majiteľa sanovanej nehnuteľnosti je v rozpore s ústavou zaručeným vlastníckym právom.
„Doteraz sme mali stav, že legislatíva priala ľuďom, ktorí kedysi privatizovali a ktorí chceli nechať na štáte a občanoch povinnosť odstrániť environmentálnu záťaž. Čo sa týka výhrad pani prezidentky, vychytávame nedostatky, ktoré by dostávali zákon do kolízie s ústavou. Verím však, že tam nie je zásadná kolízia,“ povedal minister životného prostredia Ján Budaj.
Na Slovensku sú stovky znečistených lokalít, ktoré predstavujú riziko pre životné prostredie. Program sanácie niektorých z nich Slovensko predtým začalo s využitím peňazí z európskych fondov.
Aj napriek tomu, že poslanci prelomili prezidentkine veno, Čaputová v reakcii privítala posunutie účinnosť novely na 1. júna 2022. “Posunutím účinnosti sa vytvára priestor na to, aby sa včas upravili tie ustanovenia zákona, ktoré by mohli byť v konflikte s ústavou”, dodala.
