Ladislav Smoljak bol filmový aj divadelný režisér, scenárista a herec. Ako režisér sa podpísal pod úspešné komédie Kulový blesk či Vrchní, prchni!
Narodil sa 9. decembra 1931 v Prahe. Po maturite chcel študovať réžiu na Divadelnej fakulte Akadémie múzických umení (DAMU) v Prahe, no neuspel na prijímacích skúškach. Napokon v roku 1957 ukončil Vysokú školu pedagogickú s titulom v odbore matematika-fyzika.
Divadlo Járy Cimrmana
Už počas štúdií sa vďaka ochotníckemu divadlu zoznámil s neskoršími kolegami Zdeňkom Svěrákom a Miloňom Čepelkom. Do roku 1958 pôsobil ako asistent na Fakulte technickej a jadrovej fyziky Univerzity Karlovej v Prahe.
V 60. rokoch 20. storočia pracoval v časopise Kultura a Kulturní svět, ako redaktor pôsobil v časopise Mladý svět a v nakladateľstve Mladá fronta. Práve Smoljak prišiel v roku 1962 s nápadom usporiadať československú anketu Zlatý slávik.
Koncom 60. rokov v rozhlasovom programe z nealkoholickej vinárne U pavouka vytvorili Svěrák, Smoljak a Jiří Šebánek kult fiktívnej osobnosti sčasti zabudnutého a sčasti nepochopeného českého génia Járu Cimrmana. Na základoch tejto mystifikácie vzniklo Divadlo Járy Cimrmana, ktoré uviedlo 4. októbra 1967 svoju prvú hru Akt.
Všetkých 15 autorských inscenácií režíroval Smoljak. Predstavenia si zachovávali osobitnú štruktúru, keď sa v prvej časti odohrával odborný seminár a v druhej časti nasledovala samotná hra.
Herecké príležitosti
Od konca 60. rokov prišli aj prvé herecké príležitosti vo filme a v televízii, najskôr len epizódne. V roku 1968 sa Smoljak so Svěrákom objavili v snímke Zločin v šantánu, takisto v komédii Pane, vy jste vdova! (1970). Hádajúceho sa manžela stvárnil Smoljak v komédii Jaroslava Papouška Homolka a tobolka (1972).
Vzápätí prišla éra slávnych komédií dvojice Svěrák – Smoljak. Keď vo filmovom štúdiu na Barrandove neschválili cimrmanovský scenár Vražda v salonním couppé, nakrútil Oldřich Lipský v roku 1974 komédiu Jáchyme, hoď ho do stroje! Svěrák a Smoljak si v nej zahrali a boli tiež spoluautormi scenára.
„Marečku, podejte mi pero!“
O dva roky neskôr sa dvojica autorsky aj herecky presadila v ďalšej Lipského veselohre „Marečku, podejte mi pero!“ vychádzajúcej zo Smoljakových i Svěrákových pedagogických skúseností. V tom istom roku sa Smoljak predstavil v Menzelovom filme Na samotě u lesa.
Komédiu Kulový blesk (1978) už nakrúcal Smoljak aj ako režisér – keďže však nemal potrebné vzdelanie, podľa vtedajších predpisov musel na nakrúcanie dohliadať aj skúsený Zdeněk Podskalský. Po snímke plnej absurdného humoru nasledovali v roku 1980 filmy Trhák a predovšetkým komédia Vrchní, prchni!, ktorá je zrejme Smoljakovým najúspešnejším režisérskym počinom.
Nakrútil tiež film Jára Cimrman ležící, spící (1983) a komédiu Rozpuštěný, vypuštěný (1984). V roku 1987 vyvrcholila jeho filmová spolupráca so Zdeňkom Svěrákom pseudodokumentom Nejistá sezóna (1987).
Do poslednej chvíle na javisku
Začiatkom 90. rokov začal Zdeněk Svěrák spolupracovať so svojím synom Janom. Dvojica Svěrák-Smoljak naďalej pôsobila na scéne „cimrmanovcov“, Smoljak však s touto zmenou zrejme nebol stotožnený.
Vytvoril si vlastné Studio Jára, ktoré neskôr vzhľadom na nesúhlas kolegov z divadla premenoval na Studio Láďa Ladislava Smoljaka. Spolupracoval aj s inými divadelnými scénami.
Napriek ťažkej chorobe stál ešte desať dní pred smrťou na javisku. „Jeho doktor nám hovoril, že ak môžeme, aby sme ho do poslednej chvíle nechali hrať. Keby sedel doma v kresle, uhynul by,” povedal Svěrák v dokumente Tajomstvo Ladislava Smoljaka.
Ladislav Smoljak zomrel na rakovinu 6. júna 2010 v nemocnici v Kladne. Pochovaný je na pražskom cintoríne v Olšanoch.
