Sochu Naša matka umelca Alojza Štróbla evidujú v parížskom Louvri medzi najdokonalejšími sochami sveta.
Uhorský sochár slovenského pôvodu Alojz Štróbl sa narodil 21. júna 1856 v Kráľovej Lehote. Bol vedúcou osobnosťou uhorského sochárstva na prelome 19. a 20. storočia. Už ako mladý vynikol svojou sochou nazvanou Perzeus (1878).
Štróbl navštevoval ľudovú školu v Kráľovej Lehote, neskôr v Liptovskom Hrádku. V rodine sa hovorilo nemecky, maďarsky a slovensky, on plynulo komunikoval vo všetkých týchto jazykoch.
Nastúpil na gymnázium v Levoči. Veľký talent tam preukázal v kreslení a modelovaní. Ešte pred maturitou ho otec stiahol zo štúdia a zamestnal v hámri pri rodnom dome, kde sám pracoval.
Štróbl sa rozhodol skúsiť šťastie ako modelár v železiarňach v českom Třinci. Po štúdiách v Třinci a Viedni sa sochár presťahoval do Budapešti, kde zúročil svoj talent. V 19. storočí sa stal najospevovanejším uhorským sochárom.
Napriek tomu, že od roku 1881 žil trvalo v Budapešti, letá trávil v rodisku, kde rodný dom prestaval na letnú vilu.
Busta Františka Jozefa
Štróbl bol veľmi obľúbeným a vyhľadávaným sochárom, jeho tvorbu ocenil aj panovník František Jozef I., ktorého bustu vytvoril. Preto neskôr bolo módou dať si urobiť portrét od Štróbla.
Jeho svetoznáma socha Naša matka z roku 1896, pôvodne navrhnutá ako pomník na hrob matky, vrchol uhorského sochárstva 19. storočia, je evidovaná v parížskom Louvri ako výtvor patriaci medzi najdokonalejšie sochy sveta.
Jej bronzový odliatok sa nachádza pred Galériou P. M. Bohúňa v Liptovskom Mikuláši a originál z mramoru je v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Socha predstavuje Štróblovu matku tak, ako ju videl sedávať v kresle s knihou v lone pri dome v Kráľovej Lehote.
V roku 1913 povýšili Alojza Štróbla do šľachtického stavu, po vzniku Československa ho však niektorí maliari účelovo označili za maďaróna a chceli sa dostať k jeho majetku. Hoci mal sochár trvalý pobyt v Liptove, zomrel 13. decembra 1926 v Budapešti.