Vo veku 80 rokov v stredu (1. 12.) zomrel Petr Uhl, novinár a publicista, bývalý disident, politický väzeň a signatár Charty 77, ktorý sa zasadzoval za ochranu ľudských práv počas komunistického režimu a v postsovietskom období. Informovala o tom agentúra ČTK s odvolaním sa na jeho manželku, bývalú ombudsmanku Annu Šabatovú.
Uhl bol jednou z najvýraznejších postáv československého disentu a ani po novembri 1989 nezostal mimo verejného diania. Začiatkom 90. rokov viedol Československú tlačovú kanceláriu a dlhé roky pracoval ako publicista pre denník Právo, do ktorého prestal prispievať v roku 2015. Potom písal pre internetové noviny Deník Referendum a ďalšie internetové médiá.
Po novembri 1989 sa angažoval v Občianskom fóre (OF), za ktoré ho v roku 1990 zvolili za poslanca ľavicovej alternatívy do Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. V 90. rokoch bol členom Občianskeho hnutia a v rokoch 2002 až 2007 bol členom Strany zelených, za ktorú v roku 2006 kandidoval do Poslaneckej snemovne, ale poslancom sa nestal.
Počas sociálnodemokratickej vlády Miloša Zemana sa stal vládnym splnomocnencom pre ľudské práva a bol tiež členom Rady Českej televízie.
Uhl sa nikdy netajil svojimi ľavicovými postojmi a zastával názory, ktoré neboli vždy populárne, napríklad v otázke povojnového vysídlenia Nemcov. „Takzvaný odsun považujem za vyhnanie, ktoré v podmienkach československého štátu, ktorý chcel byť demokratický, nemožno ospravedlniť nacistickými zločinmi,“ povedal pred 13 rokmi, keď mu Sudetonemecké krajanské združenie udeľovalo Cenu Karla IV.
Politický väzeň
Petr Uhl sa prvýkrát ocitol vo väzení v roku 1969 ako predstaviteľ Hnutia revolučnej mládeže, ktoré tvorili najmä študenti pražskej filozofickej fakulty. V roku 1971 Uhl, súdený spolu s ďalšími v jednom z prvých politických procesov po roku 1968, opustil súd so štvorročným podmienečným trestom za rozvracanie republiky.
Po prepustení pracoval okrem iného ako projektant a koncom roka 1976 sa pripojil k okruhu autorov Charty 77 a jej prvých signatárov. Krátko nato sa stal spoluzakladateľom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných.
Práve za svoju činnosť vo výbore Uhla druhýkrát odsúdili a odpykal si päťročný trest v Mírove a Vinařiciach. Po prepustení pracoval ako kurič až do svojho posledného zatknutia. Naposledy ho uväznili 19. novembra 1989 za šírenie správy o údajnej smrti študenta Martina Šmída na demonštrácii na Národnej triede. O týždeň neskôr jeho stíhanie zastavili.
Uhl bol držiteľom mnohých ocenení, napríklad medaily Za zásluhy I. stupňa, ktorú mu v roku 1998 udelil prezident Václav Havel, ako aj vysokých poľských, nemeckých a francúzskych vyznamenaní. V roku 2018 získal Cenu Opus Vitae za celoživotnú obhajobu spravodlivosti, ľudských práv a osobnú statočnosť v rámci novinárskych cien Karla Havlíčka Borovského 2017.
