Niekdajší portugalský prezident (1986–1996) Mário Soares zvykol hovorievať, že kamkoľvek príde, meno, o ktorom všetci hovoria, je Eusébio. V druhej polovici 20. storočia nebolo známejšieho a populárnejšieho Portugalčana vo svete ako práve legendárny futbalista, ktorý by sa v stredu 25. januára 2022 dožil 80 rokov.
Viac gólov ako zápasov
Svetoznámy futbalista dal počas svojej aktívnej kariéry 745 gólov v 733 súťažných stretnutiach. Preslávil sa najmä v drese portugalského klubu Benfica Lisabon, ktorý doviedol na európsky trón v ročníku 1961/1962.
Eusébio, celým menom Eusébio da Silva Ferreira, sa narodil 25. januára 1942 v Lourenço Marques – Portugalská východná Afrika, dnešné Maputo v Mozambiku. Volali ho preto tiež čierna perla z Mozambiku,“ ale aj „čierny panter“ či „európsky Pelé.“
S futbalom začal v miestnom klube Sporting Lourenço Marquez, ktorý bol farmou lisabonského Sportingu. O jeho veľkom talente sa vtedajší tréner tímu Benfica Lisabon Béla Guttmann dozvedel údajne u holiča a vybral sa osobne do dnešného Maputa, aby sa o tom presvedčil. Vrátil sa nadšený a šéfom klubu oznámil, že ho za každú cenu chce v tíme.
Benfica ho získala vďaka ľsti
Konkurenčný Sporting sa ho nechcel vzdať. V roku 1961 predstavitelia Sportingu rozhodli priviesť mladíka do klubu na skúšku. Eusébio však cestou z letiska záhadne zmizol.
Agenti Benficy ho totiž uniesli a dlho ho ukrývali. Za slávny portugalský klub nastúpil až po utíchnutí rozruchu. Gutmann ho vzal do Paríža na turnaj, Eusébio v zápase so Santosom vsietil tri góly, pričom Benfica po prvom polčase prehrávala 0:3.
Prvý raz na veľkej európskej scéne zažiaril vo finále vtedajšieho Európskeho pohára majstrov v roku 1962. V strhujúcej dráme Benfica Lisabon zdolala Real Madrid 5:3. Najprv sa zdalo, že vďaka dvom gólom vtedajšej madridskej hviezdy Ferenca Puskása vyhrá Real. Po prestávke však nastúpil Eusébio a strelil dva góly, ktoré rozhodli.
Počas života mu postavili sochu
Počas pätnásťročnej anabázy v najslávnejšom portugalskom klube získal také renomé, že ešte počas života mu postavili bronzovú sochu, ktorá stojí pred štadiónom de Luz v Lisabone. S Benficou oslávil jedenásť národných titulov a päť triumfov v Portugalskom pohári.
Stal sa aj oporou portugalskej reprezentácie, s ktorou skončil na Majstrovstvách sveta v Anglicku (1966) na treťom mieste a stal sa najlepším strelcom turnaja s deviatimi gólmi. Celkovo odohral v národnom tíme 64 stretnutí a dal 41 gólov.
Lukratívny prestup mu zakázal diktátor
Napriek tomu, že do jeho osobnej zbierky patria také ocenenia ako Zlatá kopačka pre najlepšieho európskeho ligového strelca (1970 a 1973), či Zlatá lopta pre najlepšieho európskeho futbalistu roka 1965, adekvátneho finančného ohodnotenia sa počas aktívnej kariéry nedočkal.
Portugalský diktátor Antonio Salazar dokonca zakázal Eusébiovi, aby kývol na lukratívne ponuky od talianskych klubov. Keď Salazarov režim padol, prijal Eusébio na záver aktívnej kariéry finančne zaujímavé ponuky zo Severnej Ameriky.
Eusébio, jeden z najslávnejších portugalských futbalistov, zomrel na zlyhanie srdca 5. januára 2014.
