Svetoznámy komik Oliver Hardy sa narodil pred 130 rokmi 18. januára 1892. Spolu s útlym Stanom Laurelom vytvorili jednu z najlepších komediálnych dvojíc na svete. Na ich filmoch sa ľudia smejú aj po niekoľkých desaťročiach.
Hardyho preslávila nezabudnuteľná postava tvrdohlavého dobráka, ktorý sa takmer vždy dostal do problémov vďaka svojmu popletenému parťákovi a večnému smoliarovi Laurelovi.
Celým menom Oliver Norvell Hardy sa narodil v Atlante v Spojených štátoch amerických. Svoje krstné meno dostal ako pamiatku na svojho otca, ktorý bol vojnový veterán.
Ten zomrel, keď mal Oliver iba desať mesiacov. Jeho rodičia pochádzali z Anglicka a Škótska. Oliver bol od raného detstva talentovaný spevák a herec. Na javisku sa objavil už ako dieťa v populárnej revue s tancom a hudbou.
Utiekol z domu a pridal sa k divadelníkom
Keďže škola ho príliš nebavila, tak ešte ako mladý utiekol z domu a pripojil sa k divadelnej spoločnosti. Matka sa ho napriek tomu snažila viesť k vzdelaniu a prihlásila ho do internátnej školy.
Z tej však tiež utiekol, rovnako neskôr z prominentnej hudobnej školy a armádnej vysokej školy. Namiesto pôvodnej predstavy o povolaní budúceho právnika si začal plniť sen o kariére speváka.
K žánru komédií a grotesiek sa dostal v roku 1910, keď začal pracovať ako premietač, predavač lístkov a údržbár v prvom kine v americkom meste Milledgeville v Georgii.
Krátkometrážny film Outwitting Dad bol vôbec prvý, v ktorom si zahral. Do roku 1915 natočil 50 krátkometrážnych filmov pre Lubin Studio. Kým sa so Stanom Laurelom prvý raz stretli, mal Oliver za sebou zhruba 270 krátkometrážnych nemých filmov, väčšinou grotesiek. Zachovalo sa ich približne 100.
Zlomovým bol rok 1927, kedy producent Hal Roach podpísal s Laurelom a Hardym dohodu o spolupráci.
Od tej chvíle sa začala svetová kariéra dvoch nezabudnuteľných komikov, počas ktorej nakrútili spoločne 106 krátkometrážnych aj celovečerných filmov.
Prvý väčší spoločný film Filip na návšteve (Putting Pants on Philip) vznikol v roku 1927. Hardy v ňom stvárňuje dobráka, ktorý sa tvári, že všetko vie a všade bol. Jeho pompéznosť a tvrdohlavosť ho vždy dostane do problémov.
Takmer prázdna tvár smoliara Laurela naznačuje, že je trochu nahlúply. Jeho spomalené a popletené reakcie Hardyho takmer vždy rozčúlia. To bol rámec, od ktorého sa neskôr odvíjali ich filmové príbehy.
Všetky nedorozumenia, konflikty a bitky sa napokon končia dobre – obrovský Hardy a popletený Laurel si uvedomia, že sa jeden bez druhého nezaobídu.
V novembri 1932 dostali Stan Laurel a Oliver Hardy za grotesku Sťahujeme klavír (The music box) prestížne filmové ocenenie Oscar – za najlepší film v novoutvorenej kategórii krátka komédia.
Neskôr nakrúcali aj celovečerné filmy, napr. Laurel a Hardy v cudzineckej légii (The Flying Deuces, 1939), Laurel a Hardy študujú (A Champ at Oxford, 1940), či Laurel a Hardy na mori (Saps at Sea, 1940).
Posledný spoločný celovečerný film natočili v rokoch 1950 až 1951. Mal názov Laurel a Hardy zdedili ostrov (Atoll K) a vznikol v koprodukcii Francúzska a Talianska s medzinárodným hereckým obsadením.
Od roku 1956 začal Oliver viac dbať o svoje zdravie. Síce sa mu podarilo schudnúť takmer 70 kilogramov, no 14. septembra dostal mŕtvicu, ktorá ho pripútala na lôžko na niekoľko mesiacov.
Ďalšie dve mŕtvice utrpel na začiatku augusta 1957. Po nich upadol do kómy, z ktorej sa už neprebral. Zomrel 7. augusta 1957 v Kalifornii vo veku 65 rokov.
Nezabudnuteľní komici boli inšpiráciou pre mnohých ďalších hercov. Napríklad legendárni Bud Spencer a Terence Hill natočili vo filme Párna a nepárna podobnú vtipnú scénku so zmrzlinou ako Laurel a Hardy vo filme Come Clean z roku 1931.
Prirovnanie k dvojici si vyslúžili dokonca aj nebohá legenda slovenského filmu Marián Labuda a maďarský herec János Bán v kultovom filme Vesničko má středisková z roku 1985. Bán po premiére filmu v USA uviedol, že ho spolu s Labudom kritika označila za Laurela a Hardyho východnej Európy.
