Európska únia sa plánuje do dvoch mesiacov dohodnúť na svojej prvej obrannej koncepcii vrátane vytvorenia jednotiek rýchlej reakcie. Po rokovaní ministrov obrany Európskej únie to vo štvrtok (13. 1.) povedal šéf jej diplomacie Josep Borrell.
Francúzska ministerka obrany Florence Parlyová zdôraznila, že plán má prispieť k väčšej obrannej sebestačnosti dvadsaťsedmičky, ktorá je hlavnou prioritou terajšieho francúzskeho predsedníctva.
Ministri na dvojdňovej neformálnej schôdzke vo francúzskom Breste preberali takzvaný strategický kompas, ktorý vymedzuje priority spoločnej obrany na nadchádzajúcu dekádu.
Popri vytvorení brigády rýchleho nasadenia počíta okrem iného so spoločnými nákupmi vojenskej techniky, organizovaním pravidelných vojenských cvičení, posilnením spoločnej kybernetickej obrany či strategickým využívaním vesmíru.
Nezávislosť od USA
„Chceme takú Európu, ktorá bude plne schopná ochrániť svojich obyvateľov,“ povedala Parlyová. Francúzsko patrí ku krajinám, ktoré tlačia na väčšiu obrannú samostatnosť bloku, najmä s odvolaním sa na vlani ukončenú neúspešnú spojeneckú misiu v Afganistane, ktorá podľa kritikov ukázala prílišnú závislosť Európy od Spojených štátov.
Plán aj preto počíta s tým, že do troch rokov by EÚ mala mať k dispozícii spoločnú brigádu až 5 000 vojakov, ktorých by mohla pružne nasadzovať v miestach hroziacich konfliktov.
Členské štáty však doteraz mali vo veci únijných jednotiek, o ktorých vytvorení sa v Bruseli hovorí už dlhé roky, rozdielne postoje. Kým krajiny mimo NATO a niektoré západoeurópske štáty posilnenie spoločnej obrany podporujú, najmä členovia z východnej časti EÚ sú rezervovanejší a spoliehajú sa predovšetkým na spoluprácu v Aliancii.
„Pracujeme na konsenze, v návrhu sú nejaké zmeny, ale netýkajú sa síl rýchleho nasadenia,“ vyhlásil Borrell, podľa ktorého sa darí postoje krajín zbližovať nečakane rýchlo. Francúzsko by chcelo predložiť konečný návrh stratégie na marcovom samite lídrom krajín EÚ, ktorí by mali dať zelenú na jej konečné schválenie.
