Na Slovensku zrakovo postihnutým ľuďom život uľahčuje aj Braillovo písmo, ktoré je základnou súčasťou výučby na špeciálnych základných školách. Od smrti jeho tvorcu uplynulo 170 rokov.
Louis Braille sa narodil 4. januára 1809 v Coupvray, dedine vzdialenej približne 40 kilometrov od Paríža. Oslepol ako trojročný nešťastnou náhodou v kožiarskej dielni svojho otca.
Až do desiatich rokov chodil vo svojom rodisku aj do školy. V roku 1819 na odporúčanie učiteľa Antoina Bechereta odišiel z Coupvray do špecializovanej školy – Kráľovského ústavu nevidiacich. Vynikal vo všetkých predmetoch, osobitne v hudbe, hrával na klavíri a organe.
Na systéme písma začal pracovať ako 12-ročný
V roku 1821 kapitán Charles Barbier de la Serre prezentoval v Kráľovskom ústave nevidiacich systém písania, ktorý používala armáda na komunikáciu v noci. Systém využívajúci zvuky bol síce neúplný, ale Brailla veľmi zaujal. Pustil sa do jeho zlepšovania tak, že nahradil zvuky písmenami a chýbajúce znaky doplnil symbolmi.
Ako 12-ročný začal vypracúvať svoj systém písma. Prvú verziu zhotovil v roku 1829, definitívne svoje písmo dokončil v roku 1837.
Dejiny Francúzska v troch zväzkoch sa stali prvou knihou napísanou v tomto písme. Zakrátko, v roku 1844, nevidiaci na celom svete uznali a prijali Braillovo písmo za svoje.
Inteligenciou i zručnosťou prevyšoval Braille svojich spolužiakov v ústave. V ňom ho v roku 1828 vymenovali za pomocného učiteľa, o dva roky neskôr sa stal už riadnym učiteľom.
Zomrel na tuberkulózu
V roku 1835 sa u Brailla prejavili po prvý raz príznaky ochorenia na tuberkulózu. Postupom rokov sa choroba rozvíjala aj v dôsledku nevhodných hygienických podmienok v ústave. Večer 6. januára 1852 vo veku 43 rokov zomrel.
Pochovali ho 10. januára 1852 v Coupvray vedľa otca a sestry Marie. V súčasnosti je na mieste jeho hrobu pamätník od sochára Etienna Lerouxa a relikvia z jeho rúk. V júni 1952 totiž telesné pozostatky Louisa Brailla premiestnili do Panteónu v Paríži.
Braillovo písmo používa celý svet, dokonca aj v textoch písaných azbukou, arabským či čínskym písmom. Pre jeho jednoduchosť a praktickosť sa ho nikomu nepodarilo nahradiť ani po dvoch storočiach.
