Výsledky šiestich doteraz publikovaných štúdií naznačujú, že nový variant koronavírusu omikron menej napáda pľúca, ale ľahšie infikuje horné dýchacie cesty, teda bunky v krku. Podľa vedcov by to mohlo vysvetľovať, prečo asi spôsobuje miernejší priebeh ochorenia COVID-19, je menej smrtiaci, ale zároveň infekčnejší, napísal denník The Guardian.
Z výsledkov šiestich štúdií, ktoré doteraz neprešli recenzným konaním, vyplýva, že omikron nepoškodzuje pľúca toľko ako delta alebo iné predchádzajúce varianty. Vedci publikovali štyri zo šiestich štúdií až po Štedrom dni.
„Výsledkom všetkých mutácií, ktoré omikron odlišujú od predchádzajúcich variantov, je, že sa možno zmenila jeho schopnosť infikovať rôzne druhy buniek,“ povedal profesor virológie na londýnskej University College Deenan Pillay.
„V podstate sa zdá, že má väčšiu schopnosť infikovať horné dýchacie cesty – bunky v krku. Tam by sa teda množil ľahšie ako v bunkách hlboko v pľúcach. Je to naozaj predbežné, ale štúdie ukazujú rovnakým smerom,“ dodal virológ.
U myší aj škrečkov
Výskumníci, ktorí sa na Liverpoolskej univerzite špecializujú na molekulárnu virológiu, zverejnili predbežné výsledky štúdie, kde porovnávali závažnosť priebehu nákazy omikronom u myší. Vedci u nich evidovali nižšiu stratu telesnej hmotnosti, menšiu vírusovú nálož a menej závažný zápal pľúc.
„Je to jeden diel do skladačky. Zvierací model naznačuje, že choroba je miernejšia ako u delty aj pôvodné varianty vírusu. Zdá sa, že ustupuje rýchlejšie a zvieratá sa rýchlejšie zotavujú,“ povedal jeden z autorov štúdie James Stewart.
Menšiu stratu hmotnosti a nižšiu vírusovú nálož u myší infikovaných omikronom evidovali aj americkí experti, ktorí publikovali výsledky svojho výskumu v odbornom časopise Nature.
K podobným výsledkom dospeli aj vedci z Neytsovho Laboratória na Katolíckej univerzite v Lovani. V pľúcach škrečkov infikovaných omikronom zaznamenali v porovnaní s ostatnými variantmi menšiu vírusovú nálož.
Zmena spôsobu vstupu do organizmu
Výskumníci z virologického centra na Glasgowskej univerzite zverejnili výskum, z ktorého vyplýva, že omikron zmenil spôsob, akým vstupuje do ľudského tela, čo „pravdepodobne ovplyvňuje“ rýchlosť, akou sa šíri, aj typ buniek, ktoré môže infikovať.
Najnovšie štúdie nadväzujú na výskum, ktorý publikovali vedci z Hongkongskej univerzity v decembri. Z jeho záverov vyplynulo, že omikron sa v porovnaní s predchádzajúcimi variantmi množí rýchlejšie vo vzorke ľudského tkaniva z priedušiek.
Naopak, v tkanive z ľudských pľúc je množenie pomalšie ako pri pôvodnom variante koronavírusu. Na horšiu schopnosť omikronu napádať pľúcne bunky upozornil aj tím odborníkov z Cambridgeskej univerzity vedený Ravim Guptou.
