Prirodzená obrana proti bežnému prechladnutiu by mohla poskytnúť určitú ochranu aj proti ochoreniu COVID-19, naznačuje nový výskum, ktorý vedci z Imperial College v Londýne publikovali v časopise Nature Communications.
Výskum ukázal, že prekonanie nádchy aktivuje imunitné bunky, ktoré reagujú aj na covid.
„Zistili sme, že vysoké hladiny už existujúcich T-buniek, ktoré si telo vytvorí pri infikovaní inými ľudskými koronavírusmi, ako je bežné prechladnutie, môžu chrániť pred ochorením COVID-19,“ povedala pre Reuters autorka štúdie Rhia Kundu.
T-bunky po prekonaní nádchy
Štúdia, ktorá sa začala v septembri 2020, skúmala hladiny skrížene reaktívnych T-buniek na 52 dobrovoľníkoch, ktorí boli v domácnosti s ľuďmi infikovanými covidom, aby sa zistilo, či sa u nich nerozvinula infekcia.
Polovica skupiny (26 ľudí) dostala covid počas 28-dňového obdobia štúdie a polovica nie. Zistilo sa, že tretina ľudí, ktorí sa neinfikovali, má v krvi vysoké hladiny imunitných T-buniek. Pravdepodobne sa im vyvinuli po prekonaní nádchy.
T-bunky sú súčasťou imunitnej odpovede na stretnutie s koronavírusom. Keď prechladnutie pominie, niektoré T-bunky zostanú v tele ako pamäťová banka, pripravené na obranu, ak sa najbližšie stretnú s vírusom.
Štúdia by mohla prispieť k vývoju ďalších vakcín
Spoluautor štúdie Simon Clarke z University of Reading povedal, že hoci ide o relatívne malú štúdiu, prispela k pochopeniu toho, ako imunitný systém bojuje s vírusom a mohla by pomôcť s budúcimi vakcínami.
„Tieto údaje by sa nemali prehnane interpretovať. Zdá sa nepravdepodobné, že každý, kto zomrel alebo mal vážnejšiu infekciu, nikdy nemal prechladnutie spôsobené koronavírusom,“ uviedol s tým, že by mohlo byť veľkou chybou myslieť si, že každý, kto mal nedávno nádchu, je odolný proti covidu.„Koronavírusy totiž spôsobujú len 10 až 15 percent nádchových ochorení,“ dodal.
Profesor Ajit Lalvani, hlavný autor štúdie, súhlasí s tým, že vakcíny sú kľúčom k ochrane. „Učenie sa z toho, čo telo robí správne, by mohlo pomôcť pri navrhovaní nových vakcín,“ dodal.
Súčasné vakcíny sa zameriavajú na takzvané spike proteíny, ktoré sú na vonkajšej strane vírusu. Práve v tejto časti sa najčastejšie prejavujú mutácie, ktoré účinnosť vakcín znižujú.
„T-bunky sa zameriavajú na vnútorné vírusové proteíny, ktoré sa od variantu k variantu toľko nemenia. To znamená, že vakcíny využívajúce prácu T-buniek by mohli poskytnúť širšiu a dlhodobejšiu ochranu proti covidu,“ povedal Lalvani.
Očkovacia látka, zameraná na vonkajší aj vnútorný proteín koronavírusu, by tak mohla zabezpečiť dvojitú ochranu.
