Chránený bobor sa začína vo voľnej prírode objavovať čoraz častejšie a na Považí sa s ním dokonca musia naučiť žiť v symbióze. Vznikla tam paradoxná situácia.
Prírodná rezervácia Prepadlisko je chránené územie, zamerané na ochranu ekosystémov mokradí. Zoológ Dušan Šácha tvrdí, že bobor to považoval za najvhodnejšie miesto, kde si môže spraviť hrádzu a vytvoril „kurióznu až paradoxnú situáciu – že chránený živočích ohrozil chránené územie tým, že zablokoval prísun vody do tohto územia“.
Pozrite si reportáž, ktorú pripravilo banskobystrické štúdio RTVS:
Farmár Ján Papčo približuje, že k zvýšeniu spodnej vody na pasienku došlo dva a pol roka až tri roky dozadu. To obmedzovalo ako kosbu, tak aj pasenie. Vtedy zistili, že na istej časti potoka bola hrádza, ktorá tam predtým nebola a tiež aj ohryzené stromy, čo mohlo byť jedine prácou bobra.
„Teraz sme to poriešili takým spôsobom, že sú tam vložené rúry, ktoré trochu sťažujú prácu bobrovi. Ale je to v takej ako keby symbióze, že už tie priesaky nie sú také silné, ako boli,“ vysvetlil Papčo pre televízny regionálny magazín Regina.
Dodal, že tamojší farmári nechcú, aby odtiaľ bobor zmizol, „lebo je to jeho prirodzené miesto výskytu“. „Musíme to nejak regulovať, že keď sa tá rúra úplne upchá, tak sa to musí vyčistiť,“ poznamenal.
Šácha doplnil, že k bobrovi sa žiaden predátor nedostane a ak ho uloví medveď alebo vlk, je to skôr rarita. Toto zviera lovil najmä človek a keďže je to zakázané, jeho populácia sa stabilizovala a rastie.
„Dostávame sa do tej explozívnej fázy, ako sa to označuje exponenciálny rast, keď ho prakticky nič nebrzdí a obsadzuje všetko čo môže, čo je vhodné a dokáže tým spôsobovať škody,“ povedal.
