Rozširovanie Európskej únie uviazlo na mŕtvom bode. Šance šiestich krajín západného Balkánu na vstup do bruselského klubu zmenšuje aj správa Európskeho dvora audítorov.
Podľa nej finančná podpora v objeme 700 miliónov eur, určená na reformy a budovanie právneho štátu v regióne, priniesla len mizivé zmeny. Téme sa v Rádiožurnále na Rádiu Slovensko venovala redaktorka RTVS Anna Síposová.
Za veľa peňazí, málo muziky – tak vidia účtovníci milióny eur z vreciek únijných daňových poplatníkov, ktoré Brusel poslal šestici balkánskych štátov. Nezávislosť súdnictva, koncentrácia moci, politické zasahovanie a korupcia sa podľa nich takmer nezreformovali.
„Nie je riešenie obmedzovať finančnú podporu krajinám západného Balkánu, ale dôslednejšie kontrolovať tieto toky. Treba podmieniť finančnú pomoc. Čiže ako postupuje proces demokratických zmien v týchto krajinách, ktorý nesporne zaostáva,“ uviedol publicista Július Lorincz.
Šance na rozšírenie sú minimálne
Nezaostáva však množstvo problémov, ktorým krajiny čelia: Bosne hrozí rozpad, Kosovo a Srbsko stále nedokážu nájsť spoločnú reč, ambície Severného Macedónska i Albánska blokuje Bulharsko, Čierna hora za desať rokov uzavrela len tri prístupové kapitoly.
Lucia Yarr z EurActivu je, pokiaľ ide o vstup týchto krajín do Únie, skeptická.„Šance na rozšírenie sú minimálne. Únia a predsednícke Francúzsko síce deklarujú, aký dôležitý je pre blok Balkán, ale v praxi si na ňom členské štáty riešia aj národné politiky a keďže sa Francúzom blížia v apríli voľby a agenda Balkánu je citlivá, ani predsednícky program v súvislosti s Balkánom nie je veľmi bohatý.“
Pred nezáujmom Bruselu o tento región varuje aj Lorincz. „To by bola katastrofa. Rozširovanie Únie na Západný Balkán je strategická záležitosť. Bez rozšírenia nebude ani stabilita na európskom kontinente. Keby sa Únia stiahla , tak sa tam budú angažovať iné sily. Predovšetkým Rusko alebo Čína, ktoré sú prítomné, to je dôležitá oblasť a oni to vedia,“ dodal.
V oblasti sú dve krajiny, ktoré sú členmi EÚ- Slovinsko a Chorvátsko.
