Rusko v rámci bezpečnostných záruk požaduje, aby sa vojská Severoatlantickej aliancie (NATO) stiahli z Rumunska a Bulharska. Podľa agentúry TASS to v piatok (21. 1.) uviedol ruský minister zahraničia Sergej Lavrov.
Moskva už skôr vzniesla voči Západu požiadavku, aby sa NATO vrátilo k svojej podobe z roku 1997.
Russia wants Nato forces out of ex-Soviet states, Lavrov says https://t.co/FJigk0SQXV
— Financial Times (@FT) January 21, 2022
Moskva v decembri zverejnila návrhy dvoch dokumentov s bezpečnostnými garanciami, ktoré požaduje od USA a NATO.
Zahŕňajú okrem iného záväzok Aliancie, že sa nerozšíri o Ukrajinu, a že upustí od vojenských aktivít na Ukrajine, vo východnej Európe, na Kaukaze a v Strednej Ázii. Washington aj NATO požiadavky odmietajú.
Aliancia sa od roku 1997 rozširovala smerom na východ vo viacerých vlnách, Česká republika do nej vstúpila v roku 1999 spolu s Poľskom a Maďarskom, Rumunsko, Bulharsko spolu so Slovenskom a ďalšími štátmi nasledovali o päť rokov neskôr.
Ukrajina tvrdí, že Moskva sa pripravuje na inváziu
„Ide o stiahnutie zahraničných vojakov, techniky a výzbroje a ďalších krokov s cieľom vrátiť konfiguráciu z roku 1997 na územie krajín, ktoré k tomuto dátumu neboli členmi NATO. To sa týka Bulharska aj Rumunska,“ uviedol podľa ruských agentúr Lavrov, ktorý v piatok (21. 1.) začal rokovania v Ženeve so svojím americkým náprotivkom Antony Blinkenom.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu (26. 1.) uviedol, že Paríž je pripravený vyslať vojakov do ďalších krajín NATO, menovite spomenul Rumunsko.
Americká vojenská prítomnosť v krajine by sa tiež mohla rozšíriť po tom, ako prezident Joe Biden v ten istý deň povedal, že Washington je ochotný zvýšiť počet vojakov v Poľsku, Rumunsku a ďalších štátoch východného krídla Aliancie, ak sa ruský prezident rozhodne zaútočiť na Ukrajinu.
Rusko rozmiestnilo pri svojich hraniciach s Ukrajinou a v Bielorusku desaťtisíce vojakov. Kyjev aj niektoré západné krajiny tvrdia, že sa Moskva pripravuje na možnú inváziu.
Z Washingtonu v posledných dňoch zaznelo, že Rusko by mohlo začať útok kedykoľvek. Rusko, ktoré v roku 2014 anektovalo ukrajinský polostrov Krym a podporilo proruských povstalcov v Donbase, popiera, že by chystalo útok.
Podľa Moskvy je stiahnutie vojsk možné až vtedy, keď od Západu získa požadované záruky.
Námestník ministra zahraničia Sergej Rjabkov v piatok (21. 1.) podľa agentúry Interfax uviedol, že Moskva očakáva od Washingtonu na budúci týždeň písomné odpovede na svoje požiadavky ohľadom bezpečnostných záruk.
Rusko podľa neho viní Spojené štáty, že sa bilaterálne vzťahy priblížili „nebezpečnej kritickej hranici“, verí ale, že sa podarí presvedčiť Washington k zmene prístupu.
