Expresné schvaľovanie zákonov je čoraz štandardnejšie. Mnohé si vyžiadala koronakríza. Nedávno takto prešli aj odmeny za očkovanie pre dôchodcov.
Odborníci kritizujú, že zákonodarcovia túto cestu zneužívajú. Pri skrátenom legislatívnom konaní poslanci nemusia akceptovať hlas verejnosti.
Viac ako 80 prijatých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní. Taká je doterajšia bilancia tejto vládnej koalície. Od začiatku pandémie sa takto prijali rôzne zmeny, ktoré riešili najmä koronakrízu.
Pozrite si celú reportáž RTVS:
„Skrátené legislatívne konanie znamená, že vy môžete schváliť zmenu zákona, prípadne aj zmenu ústavy v priebehu niekoľkých hodín. Štandardne trvá zmena zákona niekoľko mesiacov,“ vysvetľuje Vincent Bujňák, ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokovacom poriadku sú určené jasné podmienky, kedy sa môže skrátené konanie využiť, a to v prípade, ak je ohrozená bezpečnosť štátu či ľudských práv alebo pri riziku veľkých hospodárskych škôd.
Nie vždy však koalícia dodržiavala rokovací poriadok. „Napríklad odvolanie Viery Tomanovej ako komisárky pre deti. Skutočne si nemyslím, že pozícia Viery Tomanovej nejakým spôsobom ohrozovala štátny rozpočet, poprípade ľudské práva a občianske slobody,“ upozorňuje Radoslav Štefančík, politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Počas tohto volebného obdobia si preto koalícia vyslúžila kritiku aj od prezidentky. Zuzana Čaputová napríklad vetovala zákon o diaľničných známkach.
Podľa hlavy štátu bol bezdôvodne prijatý v zrýchlenom konaní. Rovnaký postup zvolila aj pri už spomínanom komisárovi pre deti.
