Slovensko sa v najcitovanejšom rebríčku vnímania korupcie (CPI) zostavovanom každoročne centrálou Transparency International zlepšilo, keď zo 180 hodnotených krajín skončilo na 56. mieste.
Výsledná pozícia za rok 2021 je tak o štyri miesta lepšia ako rok predtým. Slovensko zaznamenalo pozitívny posun aj v dosiahnutom skóre, ktoré sa medziročne zvýšilo zo 49 na 52 bodov zo sto možných. Je tak o jeden bod vyššie než naše doterajšie maximum (čím vyššie skóre, tým menej korupcie).
Zlepšenie v stíhaní korupcie
„Súčasné zlepšenie už možno pričítať pôsobeniu aktuálnej vlády a inštitúcií. Vlaňajší pokles šiel ešte do značnej miery na vrub predošlého kabinetu Petra Pellegriniho (Smer-SD, dnes Hlas-SD),“ uvádza Transparency International Slovensko (TIS).
Vysvetľuje, že rebríček vnímania korupcie sa vypočítava z výsledkov indexov rôznych inštitúcií, ktoré za rok až dva dozadu reflektujú korupciu z pohľadu podnikateľov, investorov či expertov.
„Za zlepšením Slovenska možno vidieť predovšetkým zvýšené úsilie polície a prokuratúry pri odhaľovaní a stíhaní korupcie. Aj v roku 2021 pokračovalo vyšetrovanie prípadov dlhodobo nedotknuteľných a vplyvných ľudí, ako sú oligarchovia Jozef Brhel a Miroslav Výboh či bývalý minister financií a súčasný guvernér Národnej banky Peter Kažimír. Prvé prípady sa dostali už aj pred súd, zatiaľ neprávoplatne bol pre zneužívanie funkcie a úplatky odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik,“ pripomína TIS.
Dodáva, že zvýšenú iniciatívu potvrdzujú aj aktuálne štatistiky kriminality za rok 2021, podľa ktorých prokuratúra nikdy nestíhala za korupciu častejšie. Vlani to bolo 252 osôb.
Dojem podľa TIS čiastočne kazia sporné a nedostatočne odkomunikované rozhodnutia o rušení niektorých stíhaní a obvinení zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku či spory medzi niektorými zložkami polície i prokuratúry.
Kladne tiež hodnotí zavádzane protikorupčných opatrení, „hoci v tomto ohľade sa vláde zatiaľ podarilo stále dotiahnuť iba zlomok vlastných sľubov.“
Priemer EÚ je stále ďaleko
Aj napriek zlepšeniu Slovensko stále výrazne zaostáva za priemerom krajín Európskej únie – priemerné skóre 64. Spomedzi dvadsaťsedmičky skončili za nami iba Grécko (58. miesto), ktoré sa nám po roku opäť podarilo predstihnúť a štvorica Chorvátsko (63.), Rumunsko (66.), Maďarsko (73.) a Bulharsko (78.).
„V nedohľadne je zatiaľ aj ambícia koalície z programového vyhlásenia vlády posunúť Slovensko v rebríčku o 20 miest oproti pozícii spred volieb,“ píše TIS.
„Pre ďalšie umiestnenie Slovenska v nasledujúcich rebríčkoch tak bude okrem vývoja vo vyšetrovaní a trestaní korupcie rozhodujúce aj to, či sa spormi zaťaženej koalícii bude dariť nachádzať väčšinu pri zásadných zmenách. S blížiacimi sa voľbami to môže byť ešte ťažšie ako doteraz,“ konštatuje.
Vývoj vo svete
Aktuálny rebríček monitorujúci situáciu počas druhého roka pandémie COVID-19, potvrdzuje celosvetovú stagnáciu aj v oblasti boja s korupciou. Dve tretiny krajín nedosiahli ani polovicu možných bodov. Až 27 krajín, vrátane Maďarska, vlani dosiahlo svoj vôbec najhorší výsledok v histórii .
Prvú pozíciu v indexe si udržali Dánsko a Nový Zéland, ku ktorým sa pripojilo aj Fínsko. Najväčší medziročný prepad v skóre zaznamenalo Bielorusko, celkovo posledná 180. priečka patrí Južnému Sudánu.
