Svet si vo štvrtok (27. 1.) pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. Ten vyhlásila Organizácia Spojených národov v roku 2005 symbolicky na 60. výročie oslobodenia koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: „Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu – bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť.“
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau založili nacisti v roku 1940 a pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho ale rozšírili na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy.
V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
Slovenskí Židia
Dokumentačné stredisko holokaustu uvádza, že práve do Auschwitzu smeroval prvý transport Židov z územia vtedajšieho Slovenska, ktorý vypravili 25. marca 1942 z Popradu. Celkovo zo Slovenska do Auschwitzu v roku 1942 putovalo 19 transportov.
Ďalšie deportácie nasledovali po obnovení transportov na jeseň 1944. Zahynuli tam aj tisíce Židov, ktorých deportovali z územia dnešného Slovenska, ktoré predtým patrilo Maďarsku.
Tábor oslobodil oddiel Červenej armády 27. januára 1945. Ohromení a šokovaní vojaci vstúpili do priestorov vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7 600 zúbožených väzňov.
Počet ľudí zabitých v Auschwitzi nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 až 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.
Pripomínanie holokaustu
Generálny tajomník OSN António Guterres pri príležitosti pamiatky v stredu (26. 1.) vyzval ľudí na celom svete, aby odolávali „nenávisti a predsudkom“. Každý rok si ľudia v tento deň pripomínajú utrpenie šiestich miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny.
Guterres je podľa svojich slov znepokojený svojím nedávnym zistením, že o holokauste vie sotva polovica dospelých ľudí na svete. Nedostatok vedomostí u mladých generácií sa podľa neho stáva čoraz výraznejším. „Naša odpoveď na nevedomosť musí byť vzdelávanie. Vlády všade na svete majú povinnosť učiť o hrôzach holokaustu,“ povedal.
Aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová poukázala na dosahy holokaustu a potrebu pripomínania si pamiatku židovských obetí.
„Holokaust bol európskou katastrofou. Spôsobil ju antisemitizmus. Antisemitizmus dehumanizuje ľudí židovského vyznania. Práve takáto dehumanizácia v nacistickom Nemecku pripravila cestu pre šoa (holokaust). Nesmieme na to nikdy zabudnúť,“ uviedla šéfka EK v oficiálnom vyhlásení.
