Vo veku 94 rokov zomrel herec, režisér a aktivista Sidney Poitier, prvá veľká černošská filmová hviezda Hollywoodu. Boj za rasovú rovnosť viedol vo filmoch mnoho desaťročí predtým, ako vznikli hnutia OscarsSoWhite a Black Lives Matter (Oscary sú také belošské a Na životoch černochov záleží), píše tlačová agentúra AFP.
V piatok (7. 1.) oznámil správu o Poitierovom úmrtí podpredseda vlády Bahám Chester Cooper.
Poitier, ktorý mal dvojaké americké a bahamské občianstvo, bol „ikonou, hrdinom, múdrym radcom, bojovníkom a národným pokladom“, napísal na svojom oficiálnom účte na Facebooku Cooper.
Ako herec sa celosvetovo preslávil hlavnými úlohami vo filmoch Džungľa pred tabuľou, Pánovi učiteľovi s láskou či Hádaj, kto príde na večeru.
Vo filmoch stvárňoval úlohy sebavedomých inteligentných mužov, ktorí museli zápasiť s rasovými predsudkami.
Oskar za mužský herecký výkon
V roku 1963 sa stal prvým černochom, ktorý získal Oscara za najlepší mužský herecký výkon vo filme Poľné ľalie. V 50. a 60. rokoch bol symbolom boja proti rasizmu.
Na Oscara bol ako prvá černošská hviezda nominovaný už za film Útek v reťaziach z roku 1958 (s Tonym Curtisom) a o šesť rokov neskôr ho získal za výkon v hlavnej úlohe v spomínanej snímke Poľné ľalie.
Pri preberaní historického ocenenia Poitier elegantnému publiku prevažne belošských kolegov povedal: „K tejto chvíli viedla dlhá cesta.“ Trvalo však až 38 rokov, kým úspech v tejto kategórii znova dosiahol Denzel Washington.
Poitier natočil za svoju vyše sedemdesiatročnú kariéru desiatky filmov a v 60-tych rokoch bol inšpiráciou pre radu aktivistov bojujúcich za ukončenie rasovej segregácie v USA, píše agentúra Reuters.
Poitier vyvažoval úspech zmyslom pre povinnosť vyberať si filmové projekty, ktoré sa zaoberali fanatizmom a spoločenskými stereotypmi. Takými boli napríklad filmy Hádaj, kto príde na večeru z roku 1967 a V žiari noci.
Oskara prebral aj v roku 2002
Poitier dostal v roku 2002 aj čestného Oscara za „výnimočné výkony“ na striebornom plátne a za „dôstojnosť, štýl a inteligenciu“ mimo neho.
„Túto cenu prijímam v mene všetkých afroamerických hercov a herečiek, ktorí prišli predo mnou ešte v ťažkých rokoch a na ktorých pleciach som mal tú výsadu stáť a vidieť, kam by som mohol ísť,“ povedal Poitier.
Takisto pochválil „vizionársky výber hŕstky amerických“ producentov, režisérov a šéfov filmových štúdií, ktorí sa nebáli postaviť za vec rovnoprávnosti napriek ťažkostiam, ktoré im takýto postoj mohol spôsobiť.
Zhodou okolností v tú noc v roku 2002 prevzal Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe práve Washington a Halle Berryová sa stala prvou – a jedinou – Afroameričankou, ktorá zvíťazila v kategórii najlepšia herečka.
„Vždy pôjdem vo vašich šľapajach,“ povedal vtedy Washington. „Nie je nič, čo by som robil radšej, pane,“ dodal.
Prezidentská medaila slobody
V televízii stvárnil Poitier ikony dejín, ako bol prvý černošský prezident Juhoafrickej republiky (JAR) Nelson Mandela a prvý černošský sudca amerického Najvyššieho súdu Thurgood Marshall.
V roku 1997 sa Poitier ujal ceremoniálneho postu bahamského veľvyslanca v Japonsku.
V roku 2009 mu vtedajší americký prezident Barack Obama udelil prezidentskú medailu slobody – najvyššie vyznamenanie v USA pre civilistov.
Poitier bol od roku 1976 ženatý s druhou manželkou Joannou a mal šesť detí, ako aj veľa vnúčat a pravnúčat.
