Herečka a dlhoročná členka Činohry Slovenského národného divadla (SND) Eva Mária Chalupová sa v sobotu 29. januára dožíva 80 rokov.
Herecký talent uplatnila nielen na javisku SND, ale napríklad aj vo filmoch a televíznych snímkach Polnočná omša (1962), Tvár v okne (1963), Červené víno (1976) alebo Eugen Onegin (1979).
Eva Mária Chalupová sa narodila 29. januára 1942 v Turčianskom Svätom Martine (dnes Martin) ako tretie z piatich detí. Dostala meno, ktoré bolo práve v móde – Eva. Aby nezanikla ani pamiatka na babku, pridali k nemu aj Mária.
Eva Mária Chalupová má rada obe mená, aj prezývku, ktorú dostala v divadle – “muška zlatá.“ Pokúšali ju mnohé múzy – vyštudovala balet, potom ju začalo omínať herectvo a rozhodla sa pre neľahký herecký chlebíček.
Volali ju zázračné dieťa
„Všetky dievčatá sme od útleho detstva chodili na klavír. Mala som radosť, keď som mohla recitovať, tancovať a hrať,“ spomína Chalupová pre Rádio Regina.
„Neskôr sme s bratom chodili na husle. Otecko mi kúpil detskú harmoniku a spolu s bratom – on hral na husle, ja na harmonike – sme dvojhlasne spievali slovenské ľudové piesne, hovorili nám, že sme zázračné deti,“ dodala.
Vysokoškolské štúdium herectva na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU) po dvoch rokoch prerušila. Dostala príležitosť vystupovať v jednom parížskom divadle spolu so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom (SĽUK).
Po takmer polročnom angažmáne nasledovali ešte tri veľké turné, počas ktorých herečka prešla takmer celé Francúzsko. Po úspešnom francúzskom období sa vrátila na VŠMU, kde dokončila štúdium.
Ako čerstvá absolventka sa vrátila do Paríža na stáž na univerzitu. V tom čase moderovala televíznu reláciu STV Hitparáda, žila a pracovala striedavo v Bratislave i v Paríži.
Začiatkom 70. rokov minulého storočia sa Eva Mária Chalupová stala členkou divadla Poetická scéna. S kolegami naštudovala drámu Manon Lescaut, ktorá sa reprízovala rekordných stopäťdesiatkrát.
Intenzívne sa tiež venovala štúdiu básní a recitáciám. V roku 1978, po siedmich rokoch na Poetickej scéne, prišla ponuka z Činohry SND. Ako členka poprednej slovenskej scény vytvorila množstvo postáv, ktoré sa vyznačovali kultivovanosťou javiskovej reči a pohybu.
Vo filmoch stvárnila menšie úlohy poznačené istou dávkou exaltovanosti. Po debute vo vojnovej dráme V hodine dvanástej (1958) si herečka zahrala napríklad v dráme Pokorené rieky (1961), vo filme Stratená dolina (1976), v komédii Utekajme, už ide! (1986) alebo v televíznych snímkach Koniec a začiatok (1968), Izrafel (1978) či Jennie Gerhardtová (1979).
Svet vníma cez poéziu a herecké úlohy
Chalupová mala to šťastie, že mohla svet vnímať cez poéziu, svetové romány aj divadelné a filmové roly, ktoré stvárňovala. Vnímala svet aj odspodu, cez precízne úklony a našponované baletné špičky, ale aj zhora, z konského sedla, kde si človek pripadá veľmi vzdialený od všetkého prízemného.
Vtedy pochopila, že nie je hanbou ani báť sa, ale aj to, že byť majstrom viacerých profesií patrí k hereckej výstroji. Báť koní sa napriek filmovým rolám však neprestala.
„Jazdiť na koni som sa učila v Bratislave. Tým, že som mala strach, tak mi dali koňa Damaska, ktorý bol starší a pokojnejší,“ hovorí.
„Na východe to bolo horšie, lebo tam mi dali koňa z družstva. Vypriahli ho zo záprahu, dali mu sedlo a kôň ma zhodil. Našťastie som asi vedela padať, pretože sa mi nikdy nič nestalo,“ dodáva.
Zdôrazňuje, že pri hereckej profesii je dôležité zostať sama sebou a naučiť sa herecké remeslo. „Keď človek prijme tie základy, tak potom začína strašne dlhá cesta uvedomovania si samého seba prostredníctvom toho remesla,“ hovorí.
Motto, ktorým sa v živote riadi je, že krása spasí svet. „Mala som 11 rokov a keď som dočítala všetky rozprávky siahla som po románe Idiot od Dostojevského. Tieto slová som si zapísala do denníčka. Vo všetkom čo nás obklopuje je skrytá krása.“
Eva Mária Chalupová účinkovala aj v americkom televíznom filme Uprising (Povstanie, 2001) bo boku známych zahraničných hercov, ako sú Leelee Sobieski, David Schwimmer, Jon Voight či Donald Sutherland.
