Bol filmovým a televíznym scénografom a zakladateľom slovenskej filmovej scénografie. Anton Krajčovič sa narodil 23. júna 1928 v Partizánskom.
Ako uvádza databáza Slovenského filmového ústavu, po absolvovaní Štátnej priemyselnej školy stavebnej v Bratislave pracoval od roku 1949 vo filmovom štúdiu Barrandov Studio v Prahe. Ako asistent sa podieľal spolu s filmovým architektom Janom Zázvorkom na realizácii filmu Cisárov pekár a pekárov cisár (1951).
Od roku 1952 pôsobil ako filmový architekt v Československom filme v Bratislave. V roku 1956 začal spolupracovať so Slovenskou televíziou a spolupracoval takmer so všetkými slovenskými režisérmi.
Bol za snímkami Pásla kone na betóne či Panna zázračnica
S režisérom Petrom Solanom pracoval na filme Boxer a smrť, s Martinom Hollým na jeho hranom debute Havrania cesta (oba 1962), so Štefanom Uhrom realizoval väčšinu jeho filmov Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Kosenie Jastrabej lúky (1981) či Pásla kone na betóne (1982).
S režisérom Stanislavom Barabášom spolupracoval na snímke Zvony pre bosých (1965), s Eduardom Grečnerom Drak sa vracia (1967), s Jurajom Jakubiskom Vtáčkovia, siroty a blázni (1969), Sedím na konári a je mi dobre (1989), s Dušanom Hanákom 322 (1969), s Elom Havettom Ľalie poľné (1972).
Ako scénograf vždy hľadal možnosť, ako čo najvýstižnejšie definovať prostredie pre dramatickú akciu, jeho výtvarná štylizácia často určovala tvarovú podobu výsledného diela.
Okrem iného sa venoval aj navrhovaniu výtvarných riešení spoločenských interiérov, napríklad Hotelu Lux v Banskej Bystrici či sobášnych siení v Partizánskom.
Filmový a televízny scénograf zomrel 13. januára 2002 v Bratislave.
