Švédska spisovateľka Astrid Lindgrenová, od ktorej úmrtia v piatok (28. 1.) uplynulo dvadsať rokov, patrí vďaka dielam ako Pipi Dlhá Pančucha, Deti z Bullerbynu alebo Karlsson zo strechy k najznámejším a najpredávanejším autorom kníh pre deti.
Jej literárne dielo je preložené do viac ako 60 svetových jazykov. Zomrela 28. januára 2002 vo veku 94 rokov.
Okrem toho písala aj romány, poviedky, divadelné hry, poéziu a filmové i divadelné scenáre. V roku 1958 dostala Cenu Hansa Christiana Andersena, ktorá je považovaná za najvyššie možné ocenenie autorov detských kníh.
Neželané tehotenstvo
Budúca spisovateľka sa narodila 14. novembra 1907 ako Anna Emilia Ericssonová neďaleko mestečka Vimmerby v kraji zvanom Smaaland v južnom Švédsku. Šťastné detstvo na statku i okolitá krásna príroda autorke slúžili ako inšpiračný zdroj po celú jej literárnu dráhu.
Konzervatizmus miestnych obyvateľov však neuniesol tehotenstvo osemnásťročnej Lindgrenovej „s mužom, s ktorým nechcela zdieľať svoju budúcnosť“.
Syna Larsa nakoniec porodila v Kodani, kde ho zverila do starostlivosti jednej miestnej rodine. Nasledujúce roky žila v Štokholme, naučila sa tesnopis a pracovala ako úradníčka v Kráľovskom automotoklube. Jej šéfom tu bol Sture Lindgren, ktorého si v roku 1931 vzala.
Na kariéru spisovateľky nepomýšľala
Lindgrenová, ktorej sa narodila dcéra Karin (a manžel nakoniec adoptoval aj jej syna), mala pre písanie talent, no pôvodne sa zaprisahala, že nikdy nenapíše román. Starala sa o domácnosť, robila sekretárku, občas napísala článok do novín a na kariéru spisovateľky ani nepomyslela.
Až v roku 1944 sa rozhodla spísať ako darček k dcérskym desiatym narodeninám príbehy o dievčatku, ktoré po večeroch rozprávala malej Karin. Tá jej tiež vymyslela čudné meno – Pipi Dlhá Pančucha. V prvom vydavateľstve ju odmietli, až druhé – Rabén & Sjögren – v roku 1945 knižku vydalo.
Pipi Dlhú Pančuchu si zamilovali milióny detí
Príbeh o ryšavej Pipi s nezvládnuteľným sklonom k dobrodružstvu raketovo odštartoval literárnu dráhu Lindgrenovej a podľa mnohých spôsobil revolúciu v detskej literatúre vo Švédsku.
Mladí čitatelia šaleli z Pipi nadšením, dospelí často pohoršením. Ako napísala jedna literárna historička: je to jedinečná kniha „o vymyslenej postave, ktorá predstavuje sen detí vo chvíli, keď im napadne, čo chcú. Prekračovať zákazy, pocítiť silu a zvláštne schopnosti, mať sa stále skvele.“ Autorka sa na svet pozerala nanovo, očami dieťaťa, a našla pre tento svet pochopenie.
Netvorila len láskavé detské príbehy
Potom už Lindgrenová svojich hrdinov, aj keď okrem toho pracovala v domovskom vydavateľstve do roku 1970 ako editorka, tvorila v rýchlom slede: Kalle Blomkvist, Deti z Bullerbynu, Nils Karlsson, Mio, Madynka, Bratia Levie srdce alebo Ronja.
A neboli to všetko len láskavé detské príbehy – Lindgrenová sa prekvapivo nevyhýbala ani témam samoty, smrti a zúfalstva. Keď skromná, avšak energická dáma zistila, že by mala na daniach zaplatiť viac, ako zarobila, neváhala v marci 1976 napísať do novín satirickú rozprávku o princeznej z krajiny Peňazíománia.
Bojovala aj za slobodu zvierat
Vo Švédsku si dodnes veľa ľudí myslí, že týmto činom výrazne prispela k prehre sociálnych demokratov vo voľbách. Verejne sa ale Astrid Lindgrenová angažovala aj úplne otvorene, protestovala okrem iného aj proti hromadnému chovu zvierat. „Každé prasa má právo na šťastný prasačí život,“ napísala v otvorenom liste premiérovi Ingvaru Carlssonovi.
A zákon na ochranu zvierat zvaný „Lex Astrid“ v roku 1988 naozaj prešiel. Keď nositeľka radu významných ocenení zomrela, držala smútok nielen celá Škandinávia.
