Chicagský gangster Al Capone, ktorý zomrel 25. januára 1947 vo veku 48 rokov, sa do dejín zapísal ako brutálny zločinec a neľútostný šéf podsvetia. Osudnými sa mu však nestali vraždy, násilie a organizovaný zločin, do väzenia sa nakoniec dostal z prozaickejšieho dôvodu – za daňové úniky.
Capone, ktorý sa vo svojich najlepších rokoch stal aj celebritou a hral sa na mecenáša, si odsedel sedem a pol roka z jedenásťročného trestu, na slobodu vyšiel v roku 1939 ako troska postihnutá syfilitickou paralýzou.
Al Capone, celým menom Alphonse Gabriel Caponi, sa narodil 17. januára 1899 v americkom New Yorku do chudobnej mnohočlennej rodiny prisťahovalca z talianskeho Neapola. Na gangsterskú dráhu sa vydal už v detstve.
Z neposedného chlapca vyrástol brutálny mladík, ktorý už v 14 rokoch opustil školu, keď zbil učiteľa. Čas trávil s gangmi pozostávajúcimi z podobne zmýšľajúcich výrastkov, ktorí sa realizovali najmä v početných pouličných šarvátkach. Z tohto obdobia pochádzali aj jeho jazvy na tvári, podľa ktorých dostal prezývku Scarface (Zjazvená tvár).
Postupne sa mladý Al Capone dostal do centra organizovaného zločinu, prostitúcie a hazardných hier. Získal povesť tvrdého chlapa, ktorý si dobre počínal pri násilných akciách a ovládal boj päsťami aj zbraňami. Viaceré obvinenia z vrážd mu nikdy nedokázali.
Podplatení policajti a politici
Po čase začala byť pre neho pôda v New Yorku horúca a presťahoval sa do Chicaga. Tu sa najskôr včlenil do podsvetia a keď sa v máji 1920 zbavil dovtedajšieho bosa Jima Colosima, zaujal jeho miesto. Všetci sa ho báli, pretože pri obhajobe svojich záujmov neváhal použiť tie najkrutejšie prostriedky.
Čoskoro ovládol americký stredozápad a topil sa v bohatstve pochádzajúcom z organizovaného zločinu. Kúpil si politikov aj policajtov. Obdobie prohibície prialo jeho nelegálnemu obchodu s alkoholom. Mal svoju armádu 700 dokonale ozbrojených mužov a podplácal 60 % policajtov v Chicagu.
Za svoje úspechy vďačil rozsiahlemu spravodajskému aparátu. Všade mal svojich informátorov – od čašníkov, nočných vrátnikov, úradníkov, predavačov, čističov topánok až po sekretárky či chyžné.
Najznámejším Caponeho krvavým podpisom bola poprava mužov Moranovho gangu z februára 1929, známa ako Masaker na Deň svätého Valentína. Na zemi v garážach zostalo ležať viac ako sto prázdnych nábojníc a sedem tiel.
Neústupným bojom s mafiou (a snahou o ukončenie prohibície, ktorá jej nahrávala) sa preslávil chicagský starosta českého pôvodu Anton Cermak, počas ktorého éry Caponeho zatkli.
Podľa jednej z verzií stál mafián aj za Cermakovou smrťou. Politik zahynul v roku 1933 pri atentáte na prezidenta Franklina D. Roosevelta. Atentátnik ale mohol smerovať skutočne na Cermaka, ktorého smrť si z väzenia objednal Capone.
Ekonomická trestná činnosť
Orgány spravodlivosti sa dlhé roky márne snažili dostať Caponeho za mreže. Nemohli ho totiž priamo usvedčiť zo žiadneho ťažkého zločinu. Až s pomocou nastrčeného agenta z ministerstva financií sa podarilo zhromaždiť dôkazy o porušení zákona o dani z príjmu.
„Verejný nepriateľ číslo jeden“, ktorý sám zbil niekoľko ľudí a dal zlikvidovať desiatky ďalších, zamieril v roku 1931 do väzenia na 11 rokov za daňový únik. Väčšinu si odpykal, v novembri 1939 ho z dôvodu pokročilého štádia syfilisu prepustili z povestného Alcatrazu a hospitalizovali v nemocnici.
Legendárny Al Capone zomrel vo svojom dome v Miami 25. januára 1947 na srdcový infarkt vo veku 48 rokov. V tom čase bol už pod vplyvom choroby mentálne na úrovni 12-ročného dieťaťa. Jeho skromný pohreb v Chicagu sledovalo iba niekoľko tajných agentov.
