Slovenská ekonomika by v tomto roku mala podľa najnovšej makroekonomickej prognózy Inštitútu finančnej politiky (IFP) rásť o 3,5 %. Ako vo štvrtok (10. 2.) povedal štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek, už takmer dva roky je hlavným bodom vývoj pandemickej situácie.
Európska komisia (EK) zase vo štvrtok prognózovala, že Slovensko by malo v roku 2022 zaznamenať šiesty najvyšší rast hrubého domáceho produktu (HDP) v eurozóne a šiesty v celej EÚ – na úrovni 5 %. Predtým ho odhadovala na 5,3 %.
Hospodársky rast eurozóny bude podľa prognózy pomalší, než sa pôvodne očakávalo. Podľa EK sa HDP v 19 krajinách menovej únie zvýši tento rok o 4 % a v roku 2023 o 2,7 %.
Omikron či ľudia na PN
Variant omikron bude podľa odhadov a prepočtov IFP spomaľovať ekonomiku len mierne, čo je podľa Klimeka dobrá správa. Predpokladajú, že počas februára bude ešte silná vlna s tým, že ďalšie zavedenie lockdownu neočakávajú.
Ekonomiku síce spomaľuje množstvo ľudí na PN, ktorí nebudú môcť pracovať, no aj toto bude podľa Klimeka dočasné. Začiatok roka poznačí stagnácia aj z dôvodu vysokej inflácie.
„Výpadky v priemysle budú zrejme ešte v prvom polroku pokračovať, no zároveň budú ekonomika významne podporovať zdroje Európskej únie. Export v prvom polroku porastie len pozvoľna, potom však začne dobiehať úroveň zahraničného dopytu,“ povedal Klimek.
Krajiny bojujú s cenami energií
Predpokladajú, že plán obnovy prispeje v tomto roku do dynamiky HDP takmer dvomi percentuálnymi bodmi a fondy EÚ v roku 2023 asi 1,5 bodmi.
„Čo nás stále trápi a čo rezonuje spoločnosťou, sú ceny energií,“ pokračoval riaditeľ IFP Juraj Valachy. Ekonomiky boli podľa neho zvyknuté na neustále sa meniace ceny ropy, ale nie energií.
„Toto je vec, s ktorou všetky krajiny bojujú,“ povedal Valachy. Majú za to, že ide o problémy s dodávkami plynu počas zimy, čo by sa malo zlepšiť. Ak nastane normalizácia, ceny by mali začať klesať. „No neočakávame pokles cien na predkrízové úrovne. Budeme sa musieť teda naučiť žiť s vyššími cenami energií,“ poznamenal Valachy.
Odhad na ďalšie roky
Z prognózy vyplýva, že v roku 2023 by HDP mal stúpnuť o 5,3 %. Vzhľadom na neistotu spojenú s efektom omikronu na ekonomiku obsahuje prognóza alternatívny scenár. V tom modelujú silnejší vplyv štvrtej vlny. Veľkou neistotou sú podľa prognózy aj spomínané ceny energií, kde očakávajú ich mierny pokles a stabilizáciu počas leta.
V rokoch 2024 a 2025 analytici IFP očakávajú, že sa zvoľní výkon ekonomiky tesne pod 2 %, keď sa čerpanie fondov EÚ vráti na štandardné úrovne. Prehrievanie ekonomiky sa zmierni, rovnako ako aj inflačné tlaky.
V minulom roku slovenská ekonomika podľa najnovšej makroekonomickej prognózy vzrástla nakoniec o 3,1 % HDP.
Minuloročná júnová prognóza predpovedala celoročný rast ekonomiky o 4,6 %, septembrová o 3,7 %. Aj predpovede na rast v roku 2022 boli pôvodne vyššie. Vo vlaňajšej septembrovej prognóze IFP odhadoval rast ekonomiky v roku 2022 na úrovni 4,2 %, v tej júnovej o 5 %.
